Americkí predstavitelia neveria, že rozdiely s Teheránom sa podarí prekonať. V hre je aj možnosť rozsiahlej operácie, ktorá by mala širšie dôsledky.
V utorok sa konali rokovania americkej a iránskej diplomacie, ktoré obe strany opisovali ako „pokrok“.
Ukazuje sa však, že v Bielom dome málokto verí, že diplomacia pomôže vyriešiť otázku iránskeho jadrového programu.
Portál Axios s odvolaním sa na svoje zdroje tvrdí, že americkí predstavitelia veria, že rozdiely medzi postojmi Teheránu a Washingtonu sú veľké a nepanuje presvedčenie, že by sa ich podarilo prekonať.
Pentagón sa preto pripravuje aj na možný útok na Teherán.
Americká vojenská operácia by bola masívna a podobala by sa skôr na plnohodnotnú vojnu než na precíznu akciu amerických špeciálnych jednotiek vo Venezuele, pri ktorej začiatkom januára z krajiny odviezli prezidenta Nicolása Madura.
Zdroje amerického webu uvádzajú, že s najväčšou pravdepodobnosťou by išlo o spoločnú americko-izraelskú vojenskú akciu. Na rozdiel od minuloročnej 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom, do ktorej sa USA zapojili bombardovaním iránskych jadrových zariadení, by nová operácia predstavovala väčšiu existenčnú hrozbu pre iránsky režim. Mohla by trvať týždne a predstavovať najväčšiu vojenskú intervenciu za poslednú dekádu.
Izraelčania volajú po maximalistických cieľoch – zmene iránskeho režimu a zničení jadrového aj raketového programu. Pripravujú sa na verziu, že vojna sa môže spustiť v priebehu nasledujúcich dní.
Ako sme už v minulosti informovali, takáto vojenská operácia voči Iránu by nemusela byť vôbec jednoduchá a práve izraelské mestá by sa mohli stať cieľom iránskych balistických rakiet.
Axios pripomína, že USA v poslednom období významne posilňujú svoje vojenské kapacity na Blízkom východe, kam americký prezident Donald Trump vyslal dve lietadlové lode, vrátane najväčšej USS Gerald R. Ford.
Nasadené sú tiež desiatky bojových lodí, stovky stíhačiek a niekoľko systémov protivzdušnej obrany. Iba za uplynulých 24 hodín dorazilo na Blízky východ ďalších 50 amerických stíhačiek F-35, F-22 a F-16.
Pentagón vyslal do regiónu aj špeciálne pátracie a záchranné lietadlá (CSAR) C-17 Globemaster III a dve HC-130J Combat King II, ktoré sa využívajú pri záchranných operáciách. Ministerstvo obrany tak zrejme počíta aj s možnými vlastnými stratami.
Okrem toho na Blízky východ smerovali aj lietadlá EA-18G Growler, ktoré americké vzdušné sily používajú na elektronický boj.
Americký viceprezident J. D. Vance v utorňajšom rozhovore pre Fox News naznačil, že Irán nie je ochotný zohľadniť Trumpove červené čiary. Hoci šéf Bieleho domu podľa slov svojho viceprezidenta chce dosiahnuť dohodu, môže dospieť k záveru, že diplomatické riešenie nie je realizovateľné.
„Šéf má toho dosť. Niektorí ľudia z jeho okolia ho varujú pred vojnou s Iránom, ale myslím si, že je 90-percentná šanca, že v najbližších týždňoch dôjde k vojenskému zásahu,“ povedal jeden z Trumpových poradcov.
Aj Trumpov spojenec v Kongrese – senátor Lindsey Graham – sa mal vyjadriť, že útok na Irán je otázkou týždňov.
Prezidentova rétorika mu navyše podľa Axiosu sťažuje možnosť dohodnúť sa bez významných ústupkov zo strany Iránu.
Podľa Axiosu je tak menej pravdepodobné, že sa blíži diplomatický prielom. „Existuje však čoraz viac dôkazov o tom, že vojna je na spadnutie,“ tvrdí portál.
O vývoji situácii v Iráne sa viac dozviete vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
