Irán po zabití ajatolláha Chameneího hľadá nového najvyššieho vodcu. Medzi favoritmi je aj jeho syn Modžtaba, no režim sa obáva dojmu dedičnej vlády.
Po zabití ajatolláha Alího Chameneího sa Irán ocitol pred rozhodnutím, ktoré môže určiť smerovanie krajiny na roky dopredu, píše Seznam Zprávy.
Režim je oslabený a Spojené štáty otvorene tlačia na jeho pád. V kuloároch sa preto naplno rozbehli úvahy o tom, kto by mohol prevziať najvyšší náboženský aj politický post v islamskej republike.
Chameneí nemal verejne určeného nástupcu a vnútri systému nie je zrejmá osobnosť s podobnou autoritou. O výbere má rozhodnúť Zhromaždenie znalcov, teda orgán zložený z vplyvných duchovných.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí naznačil, že voľba môže prísť veľmi skoro. Podľa agentúry Reuters však ústava počíta s tým, že nový najvyšší vodca má byť zvolený do troch mesiacov, dovtedy krajinu vedie dočasná rada.
Za jedného z hlavných favoritov sa považuje 56-ročný syn zabitého vodcu Modžtaba Chameneí. Ide o skôr uzavretú postavu s veľkým zákulisným vplyvom a s minimom verejne známych informácií.
V prostredí režimu sa mu pripisuje vplyv v byrokratickom aparáte aj v revolučných gardách a mal sa podieľať aj na správe rodinného majetku.
Jeho kandidatúra však naráža na viacero prekážok. Upozorňuje sa na slabšie formálne skúsenosti s riadením štátu, skromnejšiu teologickú kvalifikáciu a najmä na citlivosť režimu voči dojmu dedičnej vlády.
V Iráne je predstava odovzdania funkcie z otca na syna vnímaná ako problematická najmä po páde monarchie šáha Mohammada Rezá Pahlavího.
Aj samotný Chameneí sa v minulosti vyhradzoval proti tomu, aby sa z postu najvyššieho vodcu stala dedičná pozícia. Modžtabovi môže uškodiť aj to, že nie je vysokopostaveným duchovným a v režime nezastáva oficiálnu funkciu.
Medzi často spomínané mená patrí aj 69-ročný predstaviteľ justície Gholám Hosejn Mohsení Ežeí. Od roku 2021 stojí na čele súdnictva, v minulosti bol ministrom spravodajských služieb, generálnym prokurátorom aj prvým námestníkom predsedu najvyššieho súdu.
V rámci režimu sa zaraďuje k tvrdej línii a počas vlny protestov verejne sľuboval, že štát nebude mať voči demonštrantom žiadnu zhovievavosť. Organizácia Reportéri bez hraníc mu pripisovala podiel na represívnych krokoch aj v minulosti.
Do užšieho okruhu sa zaraďuje aj 54 ročný vnuk zakladateľa islamskej republiky Ruholláha Chomejního Hasan Chomejní. Je spájaný s reformným krídlom a je známy umiernenejšími postojmi. Spravuje mauzóleum svojho starého otca v Teheráne, no verejnú funkciu doteraz nezastával.
V roku 2016 sa pokúšal kandidovať do Zhromaždenia znalcov, no diskvalifikovali ho. Aj preto sa o ňom hovorí ako o kandidátovi s legitimitou vyplývajúcou z mena, no s obmedzenejším vplyvom na bezpečnostný aparát.
Ďalším menom je Mohammad Mehdi Mirbagherí, približne 64-ročný člen Zhromaždenia znalcov a šéf Akadémie islamských vied.
Reprezentuje mimoriadne konzervatívne krídlo. Je známy ostrým postojom voči Západu a výrokmi, ktoré vyvolali pobúrenie aj medzi časťou iránskej verejnosti.
V minulosti tvrdil, že legitimita islamského vodcu sa neodvíja od hlasu ľudu, čím sa dostával do sporu aj s odkazom samotného zakladateľa republiky.
Nedávno pobúril výrokmi o tom, že smrť polovice svetovej populácie „stojí za to“, pokiaľ to priblíži ľudí k Bohu.
V hre je aj 67-ročný duchovný s bohatými skúsenosťami z inštitúcií Alíreza Arafí. Je podpredsedom Zhromaždenia znalcov, členom vplyvnej Rady strážcov a stojí na čele iránskeho seminárneho systému.
Po Chameneího smrti sa objavil aj medzi členmi dočasnej rady, ktorá má zabezpečiť výkon najvyššej moci, kým sa vyberie nástupca. Je v nej spolu s prezidentom Masúdom Pezeškjánom a šéfom justície Mohsením Ežeím.
Medzi menej známe, no spomínané postavy patrí Hášem Hosejní Bušehrí, vysokopostavený duchovný a prvý podpredseda Zhromaždenia znalcov.
Mal blízke vzťahy s Chameneím, no doma nie je výrazne známy a ako slabina sa uvádza aj jeho limitované napojenie na revolučné gardy.
Situáciu navyše komplikuje vojnové napätie a pokračujúce útoky. Režim sa navonok snaží pôsobiť stabilne a presvedčiť, že fungovanie štátu nie je závislé od jedného muža. Kľúčovú úlohu pri udržaní systému môžu zohrať revolučné gardy a to, či sa v nich objavia trhliny alebo naopak uzavrú rady.
Pozrite si reportáž o smrti najvyššieho vodcu Iránu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
