Smrť iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameního v sobotu večer oznámila agentúra Reuters a viaceré izraelské médiá. Irán ju ešte nepotvrdil.
Podľa viacerých zdrojov Alí Chamení zomrel po sobotňajších úderoch Izraela a Spojených štátov. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu krátko predtým povedal, že o jeho smrti existuje čoraz viac dôkazov.
Americký prezident Donald Trump útok odôvodnil tým, že chce, aby si obyvatelia Iránu zobrali späť moc nad svojou krajinou a dostali slobodu, informuje The Washington Post.
Chamení bol tvárou duchovnej moci, ktorá v Iráne funguje od islamskej revolúcie v roku 1979. Revolúcia priniesla veľké zmeny v každodennom živote, výrazne aj pre ženy. Najviditeľnejšie sa to prejavilo na oblečení a na tom, ako ženy nosia vlasy, píše BBC.
Kým vtedajší panovník Rezá Šáh v 30. rokoch zakázal závoj a nariadil polícii násilne strhávať šatky z hláv, v skorých 80. rokoch nové islamské autority zaviedli povinný dress code a vyžadovali, aby všetky ženy nosili hidžáb.
Pred revolúciou Teherán vyzeral ako mesto, kde sa miešali tradície so západným štýlom. V roku 1977 boli ženy bežnou súčasťou štúdia na Teheránskej univerzite.
Barónka Haleh Afshar, profesorka ženských štúdií na University of York, ktorá vyrastala v Iráne v 60. rokoch, v minulosti uviedla, že po revolúcii počet študentiek výrazne narástol aj preto, že autority presvedčili konzervatívne rodiny z vidieka, aby dovolili dcéram študovať mimo domova.
Dodala, že keď sa niekto pokúsil ženám univerzity obmedziť, prišla taká silná odozva, že ich museli pustiť späť. Podľa nej si moc po odchode časti vzdelaných ľudí uvedomila, že na chod krajiny potrebuje vzdelanie mužov aj žien.
Pred revolúciou bolo v uliciach vidieť väčšiu rozmanitosť. V roku 1976 síce hidžáb nosilo veľa žien, no mnohé si vyberali aj priliehavé džínsy, minisukne či tričká s krátkym rukávom. Afshar poznamenala, že nakupovanie je pre ženy aj spôsob, ako sa na chvíľu vzdialiť od každodenného stresu.
Piatky, ktoré sú v Iráne víkendovým dňom, patrili stretnutiam rodín a priateľov na piknikoch. Afshar vysvetlila, že tradícia prežila aj zmenu režimu, no dnes sú muži a ženy sediaci spolu opatrnejší a v kontaktoch sa viac krotili.
Po revolúcii sa povinné zahalenie stalo symbolom nového poriadku. Najvyšší vodca Rúholláh Chomejní krátko po prevzatí moci rozhodol, že všetky ženy musia nosiť závoj bez ohľadu na náboženstvo či národnosť. Prvé nariadenia po revolúcii sa týkali najmä pracovísk a úradov. Právne ukotvenie povinného hidžábu pre verejný priestor sa objavilo až v apríli 1983
Na Medzinárodný deň žien 8. marca vyšli do ulíc tisíce žien z rôznych prostredí a protestovali proti tomuto nariadeniu.
Zmeny sa prejavili aj v náboženskom živote. Pri piatkových modlitbách v roku 1980 Afshar opisovala, že pre veriacich to bol čas solidarity, no zároveň zostával v mužskej doméne. Ženy sa podľa nej modlili oddelene, mimo priestoru vyhradeného mužom.
V Teheráne v roku 1986 sa na výkladoch objavovali západné svadobné šaty a Afshar vysvetlila, že Iránky si v zásade oblečú, čo chcú, ak je to za zatvorenými dverami, najmä na oslavách len so ženami. Dodala, že pokračovali aj zmiešané párty, niekde s vyhadzovačmi, inde s tichým súhlasom polície.
Alí Chamení prevzal moc ako iránsky najvyšší vodca 4. júna 1989. Zvolilo ho Zhromaždenie expertov deň po smrti ajatolláha Rúholláha Chomejního, ktorý bol jeho predchodca a mentor v revolučnom hnutí.
Alí Chamení pokračoval v systéme, ktorý Chomejní po revolúcii vybudoval. Zachoval model islamskej republiky s rozhodujúcou úlohou najvyššieho duchovného vodcu a postupne si upevňoval kontrolu cez lojálnych ľudí a bezpečnostné zložky.
Povinný hidžáb, ktorý sa začal presadzovať krátko po revolúcii, zostal počas jeho vlády súčasťou pravidiel a jeho vymáhanie sa stalo jedným zo symbolov režimu.
V roku 2005 už však bolo vidieť každodenné kompromisy aj drobný odpor. Nie všetky ženy nosili čierny čádor, mnohé si vyberali voľnejšie šatky a kabáty. Afshar povedala, že je signifikantné, ako ďaleko si šatku posuniete dozadu, a že ženy ju posúvali čo najviac.
Ženy mali zakázané kúpať sa na verejnosti v plavkách, no niektorí si hľadali obchádzky. V roku 2006 sa v Teheráne konali zhromaždenia žien podporujúcich tvrdú líniu, ktoré kritizovali slabé vymáhanie povinného hidžábu.
O dva roky neskôr záber z nákupného centra ukázal ženy sledujúce futbal. Podľa týchto informácií ženy neboli oficiálne zakázané na mužských zápasoch, no často ich na štadióny nepúšťali a niektoré z tých, ktoré sa o to pokúsili, zadržali. Pred revolúciou pritom ženy mohli športové podujatia navštevovať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
