V hlbokom vesmíre sa objavujú malé červené body, ktoré vedcov mätú už roky. Môžu skrývať rané čierne diery aj doteraz neznámy typ kozmického objektu.
Maličké jasne červené body, ktoré sa objavujú v hlbokých záberoch z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ostávajú jednou z najväčších hádaniek súčasnej astronómie, píše CNN.
Vedci ich označujú ako „little red dots“, skrátene LRD, no ani po štyroch rokoch pozorovaní sa nezhodli, čo presne predstavujú.
Čoraz častejšie sa však prikláňajú k tomu, že by mohlo ísť o rané štádium rastu čiernych dier, prípadne o nový typ objektu, ktorý doteraz nikto nepozoroval.
Od chvíle, keď Webb začal skúmať vzdialený vesmír, sa tieto body objavili v stovkách snímok a vedci ich zaznamenali približne tisíc.
Astronómka Jenny Greene z Princetonovej univerzity uviedla, že ide o mimoriadne nezvyčajný prípad, keď odborníci stále nevedia vysvetliť, prečo objekt vyzerá práve takto. Už prvé dáta pritom ukázali, že nejde o zriedkavý úkaz. V takmer každom hlbokom pohľade do raného vesmíru sa našlo aspoň niekoľko takýchto bodov.
Na začiatku sa objavili domnienky, že ide o masívne galaxie z mladého vesmíru alebo o čierne diery obalené prachom. Postupne sa však ukázalo, že tieto vysvetlenia nestačia.
Názov „little red dots“ sa ujal až po štúdii z roku 2024 a samotné objekty bolo možné zachytiť až vďaka Webbovmu výkonu v infračervenej oblasti. Staršie teleskopy ako Hubble na to nestačili.
Červenú farbu navyše nevysvetľuje len ich obrovská vzdialenosť a posun svetla do infračerveného pásma, ale aj vlastnosti materiálu okolo nich. Kým skôr sa hovorilo najmä o prachu, neskôr sa pozornosť presunula k hustému vodíkovému plynu.
Práve vzdialenosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa záhada rieši tak ťažko. LRD sa vo veľkom počte objavujú najmä počas prvej miliardy rokov existencie vesmíru a v neskoršom období sú mimoriadne vzácne.
To z nich robí zaujímavých kandidátov na chýbajúci článok pri vzniku supermasívnych čiernych dier, ktoré dnes sedia v strede veľkých galaxií vrátane Mliečnej cesty. Ak by sa potvrdilo, že vedci sledujú ich akési detstvo, išlo by o zásadný posun v chápaní vývoja vesmíru.
Veľkú pozornosť vzbudil podľa Science American aj program RUBIES, ktorý využil desiatky hodín pozorovacieho času teleskopu a pri systematickom prieskume tisícok vzdialených galaxií našiel desiatky týchto červených bodov.
Mimoriadne dôležitý bol objekt prezývaný The Cliff. Jeho spektrum ukázalo prudký zlom medzi slabým ultrafialovým žiarením a oveľa silnejším červeným svetlom. Podľa vedcov to naznačuje prítomnosť teplého a veľmi hustého plynu okolo centrálneho zdroja energie.
Takýto podpis sa nezhoduje s bežnou galaxiou a posilnil predstavu, že LRD môžu predstavovať niečo celkom nové.
Do debaty preto znovu vstúpila aj staršia teoretická predstava takzvaných kvázihviezd. V tomto modeli nejde o obyčajnú hviezdu, ale o objekt, ktorého žiaru poháňa čierna diera ukrytá v obrovskom plynnom obale.
Niektorí vedci dnes hovoria aj o hviezdach poháňaných čiernou dierou. Aj pri tejto hypotéze však zostáva veľa otvorených otázok. Časť odborníkov upozorňuje, že LRD nemusia byť jedným typom objektu a že rôzne body môžu predstavovať rozdielne fázy alebo celkom odlišné javy.
Práve v tom podľa astronómov spočíva ich význam. James Webb mal priniesť nové poznatky o ranom vesmíre, no spolu s nimi odhalil aj objekt, ktorý sa vzpiera jednoduchému zaradeniu.
LRD vyzerajú trochu ako galaxia, trochu ako čierna diera a trochu ako hviezda. Bez ohľadu na to, ktorá hypotéza napokon obstojí, už teraz je jasné, že tieto nenápadné červené body prinútili vedcov prehodnotiť predstavy o tom, ako vznikali prvé veľké štruktúry vo vesmíre.
Pozrite si reportáž o najväčšej vesmírnej explózii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
