Starnutie neprebieha rovnomerne, ako si mnohí myslia. Vedci odhalili bod zlomu, po ktorom sa proces výrazne zrýchľuje a zasahuje najmä cievy. Zistenia môžu pomôcť lepšie pochopiť, prečo s pribúdajúcim vekom rastie riziko vážnych ochorení.
Starnutie nevzniká plynulo, ale skôr v náhlych skokoch. Kým detstvo a mladosť sú obdobím rýchleho rastu, v dospelosti sa proces na čas spomalí. Nový výskum však ukazuje, že okolo 50. roku života nastáva zásadný zlom.
Vedci z Čínskej akadémie vied analyzovali zmeny bielkovín v ľudskom tele a zistili, že práve po päťdesiatke sa tempo starnutia výrazne zrýchľuje. Tkanivá aj orgány začínajú chátrať rýchlejšie než v predchádzajúcich dekádach – a najviac to zasahuje cievy.
Výskumníci pracovali so vzorkami od 76 darcov vo veku od 14 do 68 rokov. Skúmali celkovo 516 vzoriek z 13 rôznych tkanív naprieč siedmimi telesnými systémami – od srdcovo-cievneho až po imunitný či tráviaci.
Analýza ukázala, že najvýraznejšie zmeny nastávajú medzi 45. a 55. rokom života, keď dochádza k zásadným posunom v zložení aj fungovaní bielkovín v tele.
Najviac zasiahnutou oblasťou bola aorta – hlavná tepna vedúca krv zo srdca. Tá sa ukázala ako mimoriadne náchylná na starnutie. Výrazné zmeny zaznamenali aj slezina či pankreas, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri trávení a regulácii cukru v krvi.
Vedci zároveň identifikovali desiatky bielkovín, ktoré súvisia s chorobami a s pribúdajúcim vekom ich hladina rastie. Ide napríklad o ochorenia srdca a ciev, stukovatenie pečene či nádorové ochorenia, uvádza web Science alert.
Na potvrdenie výsledkov uskutočnili experiment na myšiach. Do mladých jedincov aplikovali proteín spojený so starnutím ciev. Výsledok bol jednoznačný – zvieratá mali slabší výkon, horšiu rovnováhu aj nižšiu svalovú silu.
Práve svalová sila, najmä sila úchopu, je pritom podľa viacerých štúdií dôležitým ukazovateľom zdravého starnutia.
Výskum zapadá do širšieho obrazu. Predchádzajúce štúdie naznačili, že ďalšie „vrcholy“ zmien nastávajú okolo 44 a 60 rokov. Každé z týchto období je spojené s inými procesmi – od metabolizmu tukov až po fungovanie imunity či obličiek.
Najnovšie zistenia tak potvrdzujú, že starnutie nie je rovnomerný proces, ale séria postupných zmien, ktoré zasahujú rôzne časti tela v rôznom čase.
Vedci veria, že lepšie pochopenie týchto mechanizmov môže v budúcnosti pomôcť vyvinúť cielené liečby. Tie by mohli zmierniť dopady starnutia a zlepšiť kvalitu života vo vyššom veku.
Slovensko starne rýchlejšie, než by sme čakali. Odborníčky prezradili, čo to znamená pre naše zdravotníctvo a ekonomiku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
