USA zvažujú riskantný krok voči Iránu - pozemnú inváziu. Stačí jediný zásah a ceny ropy môžu prudko vyskočiť, varujú analytici pred možným šokom na trhoch.
Koniec vojny v Iráne je zatiaľ neistý, rovnako ako ciele, ktoré tam chce administratíva prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť.
Šéf Bieleho domu dal Iránu ultimátum do 6. apríla, aby sprístupnil Hormuzský prieliv a začal rokovania. V opačnom prípade hrozí Teheránu zničením elektrární. Medzitým Pentagón uvažuje o nasadení ďalších 10-tisíc vojakov.
Tento krok má poskytnúť Trumpovi viac vojenských možností. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovali denník Wall Street Journal a portál Axios.
Washington si tak podľa Axiosu pripravuje pôdu na „záverečný úder“ v Iráne, ktorého súčasťou by mohlo byť nasadenie pozemných síl priamo v krajine a rozsiahle bombardovanie. Pozemná ofenzíva by ale vystrelila ceny ropy raketovo nahor, varuje expert.
Už predtým sa objavili správy, že vojaci 82. výsadkovej divízie dostali rozkaz zostať v pohotovosti a byť pripravení na prípadné nasadenie v Iráne.
Divízia môže byť nasadená kdekoľvek vo svete do 18 hodín a špecializuje sa na „výsadkové údery s násilným vniknutím“, ktoré pripravujú pôdu pre následné vojenské operácie, ako sa uvádza na jej webovej stránke.
Vojaci divízie a príslušníci 31. expedičnej jednotky námornej pechoty, ktorí sú už na ceste, „by mohli byť použití na obsadenie ostrova Chárk“, iránskeho centra vývozu ropy, uviedol denník The New York Times.
„Presun 82. výsadkovej divízie otvára pre prezidenta Trumpa možnosť pokúsiť sa silou opätovne otvoriť Hormuzský prieliv, obsadiť strategické ostrovy alebo pobrežie Iránu, alebo spustiť misiu zameranú na získanie vysoko obohateného uránu tamojšieho režimu, ak sa tak rozhodne,“ vysvetlil Wall Street Journal.
O plánovaní takejto operácie, alebo minimálne o tom, že ide o jednu z možností, svedčí aj fakt, že námorníctvo USA vyslalo k Iránu dve obojživelné lode určené na výsadok.
V prípade, že by k operácii naozaj došlo, bola by veľmi riskantná a mohla by sa ľahko zmeniť na krvavú drámu. Navyše USA nemajú v regióne kapacity na inváziu, ktorej cieľom by bolo obsadenie väčšieho územia. Pravdepodobnejšie by tak bolo zameranie na ostrov Chárk či Hormuzský prieliv.
Energetickí analytici však varujú, že aj takáto limitovaná operácia by mohla výrazne zvýšiť ceny ropy na rekordné hodnoty, nevídané od začiatku vojny na Ukrajine.
Myslí si to energetický stratég Bob Yawger zo spoločnosti Mizuho Financial Group. Pre Newsweek uviedol, že už samotná správa o nasadení vojakov na ostrov Chárk by zvýšila ceny ropy o 10 dolárov za barel, pričom už dnes sa pohybujú okolo 108 dolárov za barel.
Ceny ropy by podľa neho mohli prekonať aj úrovne z roku 2022, keď Rusko začalo vojnu na Ukrajine. Vtedy sa pohybovali na úrovni 130 až 139 dolárov za barel.
Drahšia ropa bola len raz v histórii – počas globálnej finančnej krízy v roku 2008, keď sa barel predával za približne 147 dolárov.
„Pravdepodobne by mohli prekonať maximum z ruskej vojny na Ukrajine,“ dodal analytik. Všetko však závisí od priebehu operácie a tiež od počtu obetí na strane USA.
Aj jediná smrť amerického vojaka by mohla ceny ropy posunúť ešte vyššie. Zvýšené ceny by pritom mohli pretrvať až do mája.
Yawger si však myslí, že Trump bude musieť konflikt ukončiť do leta. Nemôže si totiž dovoliť, aby Američania počas prázdnin pociťovali vyššie ceny pohonných látok.
Stačilo by pritom málo a kroky smerujúce k deeskalácii by mohli ceny ropy opäť znížiť.
Európska únia má odpoveď na energetickú krízu. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
