Huba z Černobyľa zvláda žiarenie, ktoré by zabilo človeka. Dokonca zdá, že jej prospieva.
Černobyľ – miesto najväčšej jadrovej nehody na svete – je aj po vyše 40 rokoch stále nebezpečné pre ľudí, najmä v okolí černobyľskej elektrárne, havarovaného reaktora 4 a jeho sarkofágu.
Napriek tomu sa objavili organizmy, ktoré v takomto prostredí nielen prežili, ale niektoré v ňom dokonca prosperujú.
Reč je o špeciálnom druhu čiernej huby (plesni) s menom Cladosporium sphaerospermum, ktorá sa objavila v Černobyle. Tento tmavozelený až čierny organizmus žije „veselo“ na stenách pravdepodobne najradioaktívnejšej budovy na svete, uvádza portál Science Alert.
Nie len že radiácia hube nevadí, ona ju v skutočnosti môže využívať ako zdroj energie. Vedci tento proces prirovnali k fotosyntéze u rastlín – namiesto svetla huba „využíva“ radiáciu.
Kľúčom k premene rádioaktívneho žiarenia na energiu môže byť pigment melanín, ktorý huba obsahuje.
Vedci zatiaľ nemajú 100 % dôkaz, ktorý by túto teóriu úplne potvrdzoval, no vykonali viaceré experimenty, ktoré ju podporujú. Huby vystavili radiácii a zistili, že rastú oveľa rýchlejšie ako za normálnych podmienok. Presný mechanizmus, ako tento proces funguje, zatiaľ nie je úplne objasnený.
Táto záhada začala už v roku 1991, keď biologička Nelli Ždanovová z Ukrajinskej národnej akadémie vied vstúpila do uzavretej černobyľskej zóny, konkrétne do okolia zničeného 4. reaktora. Tam zozbierala 37 druhov húb, väčšina z nich mala tmavé odtiene.
Najrozšírenejšia bola práve Cladosporium sphaerospermum, ktorá zároveň vykazovala najvyššiu úroveň radiácie.
Následné pokusy ukázali, že hubu radiácia nepoškodzuje tak ako iné organizmy. Naopak, zdalo sa, že huba zachytáva ionizujúce žiarenie a premieňa ho na energiu, pričom melanín plní podobnú funkciu ako chlorofyl – svetlo absorbujúci pigment. Zároveň melanín funguje ako ochranný štít pred škodlivejšími účinkami žiarenia.
V roku 2022 vedci vyslali hubu do vesmíru. Pripevnili ju na vonkajšiu stenu ISS, čím ju vystavili plnej sile kozmického žiarenia. Senzory umiestnené pod Petriho miskou ukázali, že cez hubu preniklo menej žiarenia ako cez kontrolnú plochu iba s agarom.
Odtiaľ sa zrodila myšlienka, že huba by sa mohla stať „radiačným“ štítom pre kozmonautov. Vedcom sa však doteraz nepodarilo úplne odhaliť, ako takáto „rádiosyntéza“ funguje.
Černobyľ sa už viackrát stal cieľom ruských dronov. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
