Smrteľná zmes vznikla len päťkrát v histórii Zeme.
26. apríla 1986 došlo v Černobyľskej atómovej elektrárni k výbuchu reaktora číslo štyri, ktorý sa zapísal do dejín ako doteraz najväčšia jadrová katastrofa.
Z poškodeného reaktora unikali toxické hladiny rádioaktivity približne desať dní a viac než 50 ton materiálu sa dostalo do ovzdušia a následne rozšírilo po Európe.
V noc výbuchu zahynuli dvaja pracovníci elektrárne, ďalších 28 ľudí zomrelo v nasledujúcich týždňoch na akútny radiačný syndróm a na tisícoch ďalších obetí sa podpísali dlhodobé následky katastrofy, informuje portál Indy100.
Hoci sú dnes riziká jadrových havárií dobre zdokumentované, v čase výbuchu im len málokto skutočne rozumel.
Osem mesiacov po tragédii vstúpili vyšetrovatelia do zničeného reaktora číslo štyri a v jeho podzemí narazili na niečo, čo dovtedy nikto nevidel.
Čierna, žeravá, lávovitá masa prepálila podlahy a na mieste stuhla. Táto hrudovitá štruktúra dostala názov „Slonia noha“ pre svoj tvar a farbu.
V skutočnosti však išlo o jeden z najnebezpečnejších materiálov, aký sa kedy na Zemi vytvoril prirodzeným spôsobom.
Zmes roztaveného betónu, piesku a uránu, známa ako kórium, podľa odborníkov vznikla len päťkrát v histórii Zeme.
Dobové videozáznamy, ktoré sa v posledných rokoch opäť šíria na sociálnych sieťach, ukazujú pracovníkov v ochranných oblekoch, ako sa k hmote približujú na vzdialenosť niekoľkých krokov.
Patril medzi nich aj radiačný špecialista Artur Kornejev. „Niekedy sme použili lopatu. Niekedy sme jednoducho kopli do [kúskov rádioaktívnych trosiek] topánkou,“ povedal.
Aj desať rokov po havárii trpel následkami ožiarenia, vrátane ťažkých sivých zákalov.
Pri prvých meraniach vyžarovala „Slonia noha“ takmer 10 000 röntgenov za hodinu, píše portál LAD Bible.
Pre porovnanie, vystavenie 50 až 100 röntgenom spôsobuje u človeka radiačnú chorobu, resp. chorobu z ožiarenia.
Podľa vedeckého časopisu Nautilus by 30 sekúnd v jej blízkosti spôsobilo závraty a únavu, dve minúty by vyvolali krvácanie na bunkovej úrovni a päť minút by znamenalo smrť do dvoch dní.
Aj v roku 2001 masa stále produkovala okolo 800 röntgenov za hodinu a odborníci odhadujú, že nebezpečnou zostane ďalšie desaťtisíce rokov.
Keďže priamy kontakt so skutočnou „Sloniou nohou“ je aj dnes extrémne rizikový, výskumníci sa snažia vytvárať jej laboratórne simulácie.
V roku 2020 sa tím z univerzity v anglickom Sheffielde pokúsil vyrobiť jej zmenšenú verziu z ochudobneného uránu. Hoci replika nie je úplným chemickým ekvivalentom, umožňuje bezpečnejšie štúdium vlastností lávovitej zmesi.
Ako poznamenal výskumník Andrej Širjajev, rozdiel medzi simuláciou a realitou je ako rozdiel medzi „robením skutočného športu a hraním videohry“. Napriek tomu ide podľa odborníkov o dôležitý krok k prevencii budúcich jadrových havárií.
Aj na Slovensku došlo k tragédii v jadrovej elektrárni. Pozrite si dokument o havárii z roku 1976 v Jaslovských Bohuniciach:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
