Len pár hodín pred štartom Artemis II vedci sledujú, ako sa telo posádky vyrovná s radiáciou, stresom, nevoľnosťou aj pobytom v stiesnenom priestore na ceste k Mesiacu.
Desaťdňová misia Artemis II neprinesie iba poznatky o vesmíre, ale aj preverí, čo s ľudským telom urobí návrat do hlbokého vesmíru, kam sa posádka s ľuďmi nevydala od čias Apolla.
Fyziologička Irene Di Giulio z King’s College London upozornila, že krátka misia síce výrazne znižuje časť dlhodobých zdravotných rizík, no neznamená bezpečný a pohodlný let, píše web BBC Sky at Night Magazine.
Posádka sa aj tak musí pripraviť na vyššiu dávku kozmického žiarenia než na Medzinárodnej vesmírnej stanici, na prudké zmeny gravitácie aj na nepríjemné adaptačné reakcie tela v prvých dňoch letu.
Práve v úvode misie sa môže objaviť vesmírna kinetóza, teda stav podobný nevoľnosti, keď sa organizmus snaží zvyknúť na nové podmienky.
Typický je aj presun tekutín z nôh smerom k hlave, čo môže vyvolať tlak, opuchy a celkový diskomfort. Problémom býva aj spánok, keďže posádka naraz vypadne z bežného cyklu svetla a tmy a bude odkázaná na umelé osvetlenie.
Aj keď Artemis II potrvá len približne desať dní, telo začne reagovať rýchlo. Úbytok kostnej hmoty a ochabovanie svalov sa podľa doterajších skúseností môže začať už v priebehu niekoľkých dní.
Posádka preto musí cvičiť aj počas letu, hoci priestor v lodi je výrazne menší než na stanici ISS a každý kus vybavenia treba prispôsobiť stiesneným podmienkam.
Súčasťou prípravy nebola iba fyzická kondícia, ale aj psychická odolnosť. Astronauti prešli psychofyziologickými testami, kontrolami srdca a ciev, vyšetreniami krvi, kostí, svalov aj zraku.
Trénovali v simulovaných podmienkach mikrogravitácie, nacvičovali núdzové situácie a učili sa zdravotnícke úkony od prvej pomoci až po resuscitáciu. Pri letoch za nízku obežnú dráhu je totiž návrat na Zem zložitejší a posádka musí vedieť zvládnuť viac aj bez okamžitej pomoci.
Krátka misia má zároveň ukázať, čo bude treba vyriešiť pri dlhšom pobyte ľudí pri Mesiaci a neskôr aj na jeho povrchu.
Medzi najväčšie hrozby patrí radiácia, nižšia gravitácia, izolácia, uzavreté prostredie a tiež mesačný prach. Ten je jemný, ostrý a abrazívny, môže dráždiť dýchacie cesty, oči aj kožu a zároveň ničiť techniku.
Skúsenosti z programu Apollo navyše ukázali, že problémom je aj samotný pohyb po povrchu, strata stability po páde a práca s predmetmi v tlakových rukaviciach.
Artemis II bude sledovaným medicínskym experimentom, doplnil web Space. Astronauti budú mať na zápästiach senzory, ktoré budú priebežne zbierať údaje o strese, pohybe, spánku a kognitívnom výkone v stiesnenom priestore.
Počas misie budú odoberať aj vzorky slín a po porovnaní s krvou odobratou pred letom a po návrate chcú vedci sledovať zmeny imunity či reaktiváciu vírusov, ktoré v tele bežne zostávajú nečinné.
Rovnako dôležité bude sledovanie radiácie. Posádka ponesie osobné dozimetre a v kabíne bude rozmiestnených ešte šesť ďalších senzorov, ktoré môžu v reálnom čase zachytiť zvýšenú dávku žiarenia napríklad pri slnečnej búrke.
To je zásadné práve preto, že Artemis II poletí za ochranný štít Zeme, kde sú astronauti vystavení tvrdším podmienkam než na obežnej dráhe.
Astronauti budú mať k dispozícii oranžové skafandre známe ako Orion Crew Survival System. Budú ich mať na sebe počas štartu, návratu do atmosféry a v iných kľúčových momentoch, píše BBC.
Ide o akoby miniatúrnu nositeľnú kozmickú loď s pretlakom a zabudovanými systémami na podporu života. V prípade núdze na ceste k Mesiacu alebo na Zem si ich astronauti môžu obliecť, keďže je navrhnutý tak, aby ich udržal nažive až šesť dní počas cesty späť na Zem.
Na rozdiel od skafandrov z éry raketoplánov, ktoré sa dodávali v bežne dostupných veľkostiach, sú tieto prispôsobené každému členovi posádky na mieru. To by im malo zabezpečiť väčšie pohodlie pri dlhodobom nosení.
Historický let k Mesiacu. Sledujte s nami naživo prípravy a štart projektu Artemis II. TN live vám prináša mimoriadne štúdio, hostí, ale aj živé vstupy zo Spojených štátov amerických.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
