Alkohol dokáže v krátkom čase znížiť zábrany, zlepšiť náladu aj pokaziť spánok. Odborníci upozorňujú, že zasahuje viacero chemických systémov naraz, a práve preto vie človeka najprv povzbudiť a potom vyčerpať.
Alkohol patrí medzi najrozšírenejšie psychoaktívne látky a podľa neuropsychofarmakológa Rayyana Zafara z Imperial College London pôsobí nezvyčajne široko, píše The Guardian.
Neovplyvňuje len jednu časť mozgu. Zasahuje dráhy spojené s odmenou, stresom, náladou aj rozhodovaním. Okrem dopamínu, serotonínu či endorfínov mení aj rovnováhu medzi GABA a glutamátom, teda medzi signálmi, ktoré mozog tlmia a naopak povzbudzujú. Práve preto môže v jednej chvíli priniesť uvoľnenie a v ďalšej nervozitu.
Účinok sa dostaví v priebehu niekoľkých minút. V úvode pitia alkohol zosilňuje tlmivý účinok GABA a oslabuje glutamát. Postupne sa tak vypína časť predného mozgu, ktorá súvisí s úsudkom, sebakontrolou a zábranami.
Preto bývajú ľudia po niekoľkých nápojoch uvoľnenejší, výrečnejší a menej opatrní. Zároveň sa aktivujú odmeňovacie okruhy, ktoré môžu navodiť pocit energie, pohody a väčšieho sebavedomia.
Keď hladina alkoholu v krvi stúpa, zasahuje aj hlbšie oblasti mozgu. Oslabuje koordináciu pohybov, spomaľuje reakcie a zhoršuje reč aj rovnováhu.
Pri veľmi vysokej hladine môže utlmiť aj mozgový kmeň, ktorý riadi dýchanie a srdcovú činnosť. Odborníci preto upozorňujú, že varovné príznaky silnej opitosti netreba podceňovať.
Nepríjemný stav na druhý deň nesúvisí len s dehydratáciou. Mozog sa počas pitia snaží kompenzovať tlmivý účinok alkoholu tým, že zvyšuje aktivitu vzrušivých systémov a stresových dráh.
Keď alkohol z tela zmizne, tieto systémy sa nevypnú okamžite. Výsledkom môže byť vnútorné napätie, nepokoj, horšia nálada a rozbitý spánok. Podľa Zafara k tomu prispieva aj zvýšená hladina kortizolu a dočasne rozhodená chemická rovnováha v mozgu.
Vedci čoraz viac sledujú aj spojenie medzi črevom a mozgom. Alkohol môže zvýšiť priepustnosť čriev a umožniť, aby sa do krvi dostali bakteriálne zvyšky, ktoré rozbiehajú zápalovú reakciu. Tá sa potom môže podpisovať pod únavu, zhoršené sústredenie aj kolísanie nálady.
Pri dlhodobom alebo ťažkom pití sa k tomu pridáva vyššie riziko ochorení pečene, vysokého krvného tlaku, porúch spánku a viacerých druhov rakoviny.
Po obmedzení alkoholu sa môže niekoľko zmien prejaviť pomerne rýchlo, pripomína The Independent. Už po týždni bez alkoholu ľudia často opisujú kvalitnejší spánok a viac energie ráno.
Pri miernejšom poškodení sa môže znížiť stukovatenie pečene a zlepšovať sa môžu aj niektoré známky jej zaťaženia.
Po niekoľkých týždňoch býva stabilnejšia aj nálada. Pravidelní konzumenti po mesiaci častejšie hovoria o lepšom sústredení, väčšej energii a celkovo lepšej pohode.
Už štyri týždne bez alkoholu môžu súvisieť s poklesom inzulínovej rezistencie o 25 percent a krvného tlaku o šesť percent.
Z pohľadu odborníkov to potvrdzuje, že alkohol síce vie krátkodobo uľaviť od stresu alebo znížiť zábrany, no jeho účet si telo často vypýta až neskôr.
Mladí ľudia z generácie Z pijú najmenej zo všetkých. Viac sa dozviete v archívnej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
