Veľkosť magmatického rezervoára pod Toskánskom bola zmeraná pomocou siete seizmometrov, ktoré dokážu preskúmať podzemie podobne ako röntgenový lúč pre Zem.
Vedci objavili pod talianskym Toskánskom gigantický rezervoár magmy, porovnateľný s ložiskami pod najväčšími supervulkánmi sveta. Keďže v tejto oblasti nie je žiadna zreteľná sopka, ktorá by prezrádzala prítomnosť veľkého množstva nahromadenej roztavenej horniny, ide o pomerne prekvapivé zistenie, informuje portál Science Alert.
Vedci odhadujú, že v hĺbke 8 až 15 kilometrov vrie a víri viac ako 5 000 kilometrov kubických magmy. To je objem porovnateľný s hornými magmatickými komorami slávneho supervulkánu Yellowstone. Na rozdiel od Severnej Ameriky však na západnom pobreží Talianska nie sú žiadne sírne oblaky ani horúce pramene, ktoré by prezradili prítomnosť tejto ticho spiacej beštie.
Sopečná aktivita v Toskánskom regióne je v porovnaní so severnejšími oblasťami Talianska zanedbateľná. Nenachádzajú sa tam žiadne väčšie krátery, žiadne významné erupcie za stovky tisíc rokov a žiadna dramatická deformácia terénu. Posledná sopečná erupcia v oblasti, z hory Amiata, nastala približne pred 300 000 rokmi a bola relatívne malá.
Objav magmatického rezervoáru v Toskánsku urobil medzinárodný tím geológov a vulkanológov pod vedením výskumníkov zo Ženevskej univerzity (UNIGE) vo Švajčiarsku, ako aj z talianskeho Inštitútu geovied a zdrojov Zeme a Talianskeho národného inštitútu geofyziky a vulkanológie. Štúdiu o svojich zisteniach publikovali v časopise Nature.
„Vedeli sme, že táto oblasť, ktorá sa tiahne zo severu na juh cez Toskánsko, je geotermálne aktívna, ale neuvedomovali sme si, že obsahuje taký veľký objem magmy, porovnateľný s objemom supervulkanických systémov, ako je Yellowstone,“ vysvetľuje hlavný autor a geovedec Matteo Lupi z UNIGE.
Veľkosť magmatického rezervoára pod Toskánskom bola zmeraná pomocou siete seizmometrov, ktoré dokážu preskúmať podzemie podobne ako röntgenový lúč pre Zem. Na základe získaných údajov Lupi a jeho kolegovia vytvorili model horných 15 kilometrov kontinentálnej kôry v Toskánsku.
Metóda je založená na zaznamenávaní prirodzených vibrácií, ktoré neustále prechádzajú zemou. Vznikajú v dôsledku oceánskych vĺn, vetra aj ľudskej činnosti.
Ak sa tieto vibrácie šíria cez určitú zónu nezvyčajne pomaly, signalizuje to prítomnosť roztaveného alebo čiastočne roztaveného materiálu. Vedci na základe týchto dát vytvorili trojrozmerný model zemskej kôry do hĺbky približne 15 kilometrov.
„Okrem veľkého vedeckého záujmu tieto štúdie ukazujú, že tomografia môže byť užitočným nástrojom pre energetickú transformáciu, keďže umožňuje rýchle a nákladovo nenáročné skúmanie podzemia,“ uviedli vedci.
Výskum naznačuje, že oblasť pod horou Monte Amiata na južnom okraji sledovaného regiónu môže obsahovať ešte väčšie objemy magmy. Vedci však upozorňujú, že tieto odhady si vyžadujú ďalšie overenie.
Napriek veľkému rozsahu systému odborníci zdôrazňujú, že nejde o bezprostrednú sopečnú hrozbu. Magma v Toskánsku má vysokú viskozitu (tečie pomaly, je hustá) a vznikla tavením hornín v kôre, nie priamym výstupom z plášťa, čo výrazne znižuje pravdepodobnosť erupcie.
Keďže nemajú kam uniknúť, vedci predpokladajú, že v plytkej podzemnej vrstve môže magma dosiahnuť teploty presahujúce 500 °C.
„Dôvod, prečo toto veľké množstvo roztaveného materiálu nikdy nespôsobilo erupcie, je nejasný a diskutabilný,“ uzatvárajú autori.
Takéto čiastočné roztavenie môže pomôcť pochopiť dlhodobé evolučné procesy prebiehajúce vo vulkanických systémoch, ktoré sa vyznačovali supererupciami, a v regionálnych systémoch s vysokou entalpiou ( je stavová veličina v termodynamike, ktorá vyjadruje celkový tepelný obsah systému), ktoré zatiaľ nevybuchli.
Zvýšená sopečná aktivita v oblasti najväčšieho európskeho supervulkánu desí vedcov aj obyvateľov Kampánie. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo