Marshallove ostrovy spustili experiment, aký nemá v súčasnosti obdobu. Každý obyvateľ dostáva pravidelný príjem bez ohľadu na to, či pracuje.
Peniaze dostanú všetci, aj deti. Malá krajina v Oceánii začala s odvážnym experimentom.
Marshallove ostrovy už niekoľko mesiacov vyplácajú obyvateľom pravidelný príjem. Stali sa prvou krajinou s celoštátnym univerzálnym základným príjmom.
Zvažovali ho a skúšali aj inde, no napokon od neho upustili.
Slabá ekonomika, málo práce, nedostatok jedla. Za posledné desaťročie odišiel z krajiny každý piaty obyvateľ. Vláda preto spustila nový program, ktorý to má zvrátiť.
Každý dostane približne 740 eur ročne – v krajine, kde týždenne nezarobia ani 200 eur. Štát to vyjde na vyše 25 miliónov eur. Peniaze však nepôjdu z daní, ale z fondu v rámci dohody s USA – výmenou za prístup americkej armády k ostrovom.
„Aj na pomery tejto relatívne chudobnej krajiny to vôbec nie je veľa. Majú menej obyvateľov ako Považská Bystrica. Je to veľmi špecifická mikro krajina, kde si môžu dovoliť viac experimentovať,“ hovorí ekonóm Martin Vlachynský.
A čo to vlastne je? Univerzálny základný príjem je pravidelná dávka pre každého. Nezáleží na príjme, majetku ani na tom, či človek pracuje alebo leží na gauči. Peniaze dostane jednoducho každý.
Nie je známe, či Marshallove ostrovy pristúpia aj k menej atraktívnej časti modelu – k zrušeniu všetkých ostatných dávok a podpôr a k prepusteniu úradníkov, ktorí ich dnes posudzujú. Štandardne s tým ekonomické modely z iných krajín počítali.
„Vždy išlo skôr o pokusy na vybranej skupine ľudí, napríklad vo Fínsku či v Spojených štátoch. Otázkou je, čo takáto dávka spraví s motiváciou pracovať – či neklesne pracovná aktivita a či ľudia nezačnú viac, v úvodzovkách, užívať na úkor práce,“ vysvetľuje ekonóm.
A uchytil by sa tento model u nás?
„Niektoré nové politické strany majú v programe takéto idey. V krajine ako je tá naša sa tá hranica stanovuje veľmi nízko, pretože stav štátneho rozpočtu bol pre všetky vlády väčšou prioritou ako základná sociálna istota občanov,“ hovorí sociologička SAV Zuzana Kusá.
„Otázkou je, na čo má slúžiť sociálny štát – či má garantovať príjem úplne každému, alebo sa má sústrediť na najchudobnejších. Oboje naraz mať nemôžete,“ tvrdí ekonóm.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo