S výtlakom vyše 40 000 ide o najväčšie plavidlo svojho druhu. Veľkou výhodou lode je elektromagnetický katapultovací systém, ktorý dnes využívajú iba dve ďalšie vojnové loď na svete.
Čína vyslala do strategicky citlivých vôd Juhočínskeho mora pýchu svojho námorníctva – obojživelnú útočnú loď s názvom S'-čchuan, ktorá patrí medzi technologicky najambicióznejšie plavidlá sveta.
Svoje prvé námorné skúšky loď absolvovala v novembri a je považovaná za kľúčový prostriedok v prípade akéhokoľvek potenciálneho zásahu proti Taiwanu. Je navrhnutá na prepravu výsadkových člnov, vojakov, obrnených vozidiel a lietadiel na podporu obojživelných operácií, informuje denník South China Morning Post.
„S'-čchuan vyplávala zo Šanghaja do Juhočínskeho mora, aby vykonala vedecké výskumné skúšky a výcvikové misie a otestovala výkonnosť viacerých palubných systémov a platforiem,“ uviedol oficiálny účet námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (ČĽA) na Weibo.
Ide o tie isté vody, kde USA, Filipíny a Japonsko aktuálne vykonávajú rozsiahle spoločné vojenské cvičenia a kam zrejme smeruje aj čínska lietadlová loď Liaoning.
S'-čchuan stiera hranicu medzi výsadkovou loďou a ľahkou lietadlovou loďou a je označovaná za kľúčový prostriedok pre pokrok v transformácii čínskeho námorníctva a posilnenie jeho operačných schopností na dlhé vzdialenosti.
S výtlakom vyše 40 000 ide o najväčšie plavidlo svojho druhu. Veľkou výhodou lode je elektromagnetický katapultovací systém, ktorý dnes využívajú iba dve ďalšie vojnové loď na svete – lietadlová loď amerického námorníctva USS Gerald R. Ford a najnovšia čínska lietadlová loď Fujian, ktorá je považovaná za dôstojného konkurenta amerického plavidla.
To, čo robí Typ 076 skutočne unikátnym v porovnaní s predchádzajúcim Typom 075, je jeho letová paluba a letecké kapacity. Dizajn s dvomi ostrovmi je optimalizovaný pre intenzívnu prevádzku, no kľúčovou inováciou sú elektromagnetické katapulty a záchytné zariadenia.
Systém elektromagnetického katapultu umožní lodi vypúšťať väčšie a ťažšie lietadlá, než by mohli bez tejto technológie. To znamená, že lietadlá môžu niesť viac paliva, čím sa rozšíri ich dolet aj dosah lode ako bojovej platformy.
?? ÇİN, SADECE SİHA'LAR İÇİN YAPILMIŞ İLK GEMİSİNİ GÜNEY ÇİN DENİZİ'NE KONUŞLANDIRDI
— Gaffar Yakınca (@GaffarYakinca) April 27, 2026
Çin Donanması, insansız hava araçlarını fırlatmak ve kontrol etmek için özel olarak inşa edilmiş ilk savaş gemisi olan Tip 076 Sichuan'ı, ilk bölgesel eğitim görevi için Güney Çin Denizi'ne… pic.twitter.com/Q1yzkAt13I
Táto technológia umožňuje lodi S'-čchuan vypúšťať a prijímať nielen vrtuľníky, ale aj lietadlá s pevnými krídlami, vrátane stealth stíhačiek J-35 alebo ťažkých prieskumných a úderných bezpilotných lietadiel.
„V praxi to znamená, že čínske výsadkové sily budú mať k dispozícii vlastnú, organickú vzdušnú podporu a ochranu priamo počas obojživelného útoku bez nutnosti spoliehať sa na prítomnosť veľkých lietadlových lodí,“ píše portál Defence News.
Pri porovnaní s americkým námorníctvom sa Typ 076 dostáva do priamej konkurencie s americkými loďami tried Wasp a America.
„Kým však americký koncept vsádza na lietadlá F-35B so schopnosťou krátkeho vzletu a vertikálneho pristátia (STOVL – Short Take-Off and Vertical Landing), čínsky prístup s katapultmi teoreticky umožňuje prevádzku širšieho spektra strojov s väčším užitočným zaťažením a dlhším doletom,“ uvádza Defence News.
Kým sa lietadlové lode S'-čchuan a Liaoning plavia smerom k spornému Juhočínskemu moru, Washington a Manila v tých istých vodách vykonávajú svoje každoročné cvičenie Balikatan.
Hoci sa cvičenia konajú na celom filipínskom súostroví, hlavné cvičenia sa údajne odohrávajú v oblastiach smerujúcich k Juhočínskemu moru a Taiwanu, vrátane Luzonu na severe Filipín.
Čína má v Juhočínskom mori prekrývajúce sa nároky na suverenitu s viacerými krajinami v regióne, vrátane Filipín. Plavidlá z Pekingu a Manily sa v uplynulých rokoch viackrát zrazili alebo sa dostali do tesného kontaktu.
Toto cvičenie je zároveň prvé s aktívnou účasťou Japonska, ktoré vyslalo viacero vojnových lodí a lietadiel, protilodné raketové systémy typu 88 a približne 1 400 vojakov, čím sa Japonsko stalo tretím najväčším prispievateľom vojakov do cvičenia, ktoré prebieha od 20. apríla do 8. mája.
Na tohtoročných cvičeniach sa zúčastňujú aj ozbrojené sily Austrálie, Kanady, Francúzska a Nového Zélandu.
Očakáva sa, že cvičenia budú zahŕňať námorné úderné operácie, cvičenia na odrážanie vylodenia a protivzdušnú a protiraketovú obranu – schopnosti, ktoré analytici často považujú za kľúčové pre USA a ich spojencov na zastavenie ČĽA v prípade konfliktu v Taiwanskej úžine.
Peking považuje Taiwan za súčasť Číny, ktorú v prípade potreby zjednotí silou.
Väčšina krajín, vrátane USA a Japonska, neuznáva Taiwan ako nezávislý štát, Washington sa však stavia proti akémukoľvek pokusu o násilné dobytie tohto samosprávneho ostrova a je zo zákona povinný dodávať mu zbrane.
Čína stavia lietadlové a veľké vojnové lode závratným tempom, pretože sa snaží demonštrovať svoju moc a dohnať vojenskú prevahu USA.
Čínske vojenské námorníctvo prešlo v posledných dvoch desaťročiach najrýchlejšou expanziou v modernej histórii. Z regionálnej sily určenej na ochranu pobrežia sa stalo globálnym hráčom, ktorý v niektorých aspektoch už teraz čelí dominancii Spojených štátov. Jeho sila nespočíva len v počte plavidiel, ale najmä v strategickej integrácii technológií, ktoré majú za cieľ ovládnuť západný Pacifik.
Čína v súčasnosti disponuje najväčším námorníctvom na svete z hľadiska počtu plavidiel. Odhaduje sa, že ČĽOA má v aktívnej službe viac ako 370 lodí a ponoriek, kým americké námorníctvo ich má približne 290.
Tento náskok je výsledkom masívnej lodiarskej kapacity. Čína dokáže spúšťať na vodu nové torpédoborce, fregaty a korvety tempom, akému sa momentálne žiadna iná krajina nevyrovná.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
