Výskum naznačil znepokojivý jav, ktorý médiá označili ako stav, keď sa mozog začne „požierať sám“.
Spánok je kľúčový pre regeneráciu celého tela, ale aj mysle. Málokto si však uvedomuje, aký škodlivý môže byť jeho nedostatok – najmä ak je chronický.
Kým krátkodobý nedostatok spánku môže spôsobiť zhoršenie reakčného času, pozornosti, pamäti, rozhodovania či nálady, dlhodobá spánková deprivácia môže mať ešte vážnejšie následky.
Vedci ju spájajú s vyšším rizikom hypertenzie (vysokého krvného tlaku), srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu, obezity, zhoršenia imunity či depresie a úzkosti.
Prečítajte si tiež:
Závažné dôsledky môže mať aj pre náš mozog. Naznačuje to štúdia z roku 2017, zverejnená v časopise Journal of Neuroscience, ktorá skúmala myši.
Zvieratá rozdelili do štyroch skupín – normálne vyspaté, spontánne bdelé, krátkodobo nevyspaté a chronicky nevyspaté.
Vedci zistili, že u myší s chronickou spánkovou depriváciou boli aktívnejšie astrocyty, ktoré „upratujú“ synapsie (spojenia medzi nervovými bunkami). Výskumníkov však prekvapilo, že astrocyty neodstraňovali len poškodené synapsie, ale aj tie, ktoré boli funkčné.
Práve odtiaľ vzniklo obrazné pomenovanie, že mozog sa môže začať „požierať sám“.
Okrem toho vedci zistili, že sa aktivovali aj mikroglie, teda imunitné bunky mozgu, ktorých dlhodobá aktivácia sa spája so zápalom.
Vedci však upozorňujú, že výskum bol vykonaný na myšiach a neznamená to, že rovnaké procesy automaticky prebiehajú aj u ľudí.
Zároveň však varujú, že chronická spánková deprivácia môže mať negatívne dôsledky aj na ľudský organizmus. Objavuje sa najmä vtedy, keď človek dlhodobo spí menej ako sedem hodín denne, napríklad iba päť až šesť hodín. Odborníci pritom odporúčajú spať približne sedem až deväť hodín denne.
Prečítajte si tiež:
Rozhodujúca však nemusí byť len dĺžka spánku, ale aj jeho kvalita. Aj u ľudí, ktorí spia dostatočne dlho, sa môže objavovať časté prebúdzanie, spánkové apnoe alebo nedostatok hlbokého spánku.
Počas spánku totiž mozog upevňuje spomienky, opravuje nervové spojenia a prostredníctvom glymfatického systému odstraňuje nahromadené odpadové látky.
Dobrou správou je, že jedna prebdená noc nespôsobí trvalé poškodenie mozgu. Väčšina negatívnych účinkov sa po kvalitnom spánku upraví. Najväčším rizikom je dlhodobý nedostatok spánku trvajúci mesiace až roky.
A ako dosiahnuť, aby ste mali kvalitný spánok? Dôležité je chodiť spať v tom istom čase, aspoň hodinu pred spánkom obmedziť modré svetlo z počítačov, mobilov či televízorov a tiež sa popoludní a večer vyhýbať kofeínu a alkoholu.
Umelá inteligencia uľahčuje život, no ako pôsobí na náš mozog? Viac sa dozviete vo videu nižšie:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
