Pre mnohých je neodmysliteľnou súčasťou rána. Káva však zďaleka neslúži iba na to, aby nás prebrala. Obsahuje stovky biologicky aktívnych látok, ktoré môžu ovplyvňovať niekoľko procesov v našom tele.
Ranná šálka kávy je pre milióny ľudí každodenným rituálom. Najčastejšie od nej očakávame jediné – že nás zbaví ospalosti a pomôže naštartovať deň.
Kofeín je však iba jednou zo zložiek kávy. Nápoj obsahuje množstvo ďalších látok, ktoré v organizme vyvolávajú rôzne reakcie. Niektoré z nich môžu byť prekvapivé.
Prečítajte si tiež:
Niektorí ľudia poznajú tento scenár veľmi dobre. Dopijú kávu a o niekoľko minút už smerujú na toaletu.
Podľa údajov citovaných RNZ takúto reakciu opisuje približne tretina ľudí. Zaujímavé pritom je, že podobný účinok sa môže objaviť aj po bezkofeínovej káve. Kofeín teda zrejme nie je jediným dôvodom, prečo káva dokáže rozhýbať črevá.
Presný mechanizmus však vedci zatiaľ úplne nepoznajú.
Svoju úlohu môže zohrávať aj čas, keď si kávu doprajeme. Ráno je tráviaci systém prirodzene aktívnejší a káva môže jeho činnosť ešte podporiť.
Výsledný efekt navyše nemusí byť vždy spôsobený samotnou kávou. U citlivejších ľudí môže trávenie ovplyvniť aj to, čo si do šálky pridajú – napríklad mlieko alebo niektoré sladidlá.
Kým u jedných môže káva trávenie príjemne naštartovať, u iných môže priniesť skôr nepríjemnosti. Ľudia so sklonom k refluxu môžu po nej pociťovať zhoršenie ťažkostí, keďže môže podporiť návrat žalúdočného obsahu do pažeráka.
Nemusí pritom ísť iba o typické pálenie záhy. Reflux sa môže prejavovať aj kašľom či dýchacími ťažkosťami.
Účinky kávy sa však nekončia pri žalúdku ani pri črevách. Vedci skúmajú aj jej vplyv na črevný mikrobióm. Niektoré látky z kávy sa totiž dostávajú až do hrubého čreva, kde ich spracúvajú tamojšie baktérie.
Menšie štúdie už naznačili, že konzumácia kávy môže meniť zloženie črevných mikroorganizmov.
Prečítajte si tiež:
Pre niektorých ľudí môže byť dôležité, kedy si kávu doprajú. Ak ju vypijú spolu s jedlom, môže znížiť množstvo nehemového železa, ktoré organizmus zo stravy absorbuje.
Týka sa to predovšetkým železa z rastlinných potravín. Dôvodom nie je primárne kofeín, ale najmä polyfenoly obsiahnuté v káve. Tie môžu v tráviacom trakte sťažiť vstrebávanie železa.
Väčšiu pozornosť by tomu mali venovať najmä ľudia, ktorí už majú nízke zásoby železa alebo ho získavajú prevažne z rastlinnej stravy.
Šálka kávy môže meniť aj to, ako organizmus zaobchádza s niektorými liekmi. RNZ upozorňuje napríklad na levotyroxín používaný pri ochoreniach štítnej žľazy či alendronát pri osteoporóze. Káva môže ovplyvniť ich vstrebávanie.
V prípade klozapínu môže kofeín naopak zasiahnuť do jeho metabolizmu a zvýšiť množstvo liečiva v krvi.
A existujú aj lieky, ktoré menia samotné spracovanie kofeínu. Patrí medzi ne napríklad ciprofloxacín, ktorý môže spomaliť jeho odbúravanie.
Preto pri niektorých liekoch nie je podstatné iba to, či človek kávu pije, ale aj odstup medzi nápojom a užitím lieku.
Prečítajte si tiež:
Káva môže ovplyvniť aj hladinu cholesterolu v krvi. Niektoré látky, ktoré obsahuje, ju totiž môžu zvyšovať, pričom záleží aj na tom, akým spôsobom je káva pripravená.
Na druhej strane však káva obsahuje aj ďalšie látky, ktoré môžu mať na organizmus odlišný účinok. Výskumy preto zatiaľ neposkytujú jednoduchú odpoveď na otázku, či je káva z pohľadu zdravia srdca skôr prospešná, alebo nie. Veľa môže závisieť od množstva, spôsobu prípravy aj od samotného človeka.
Prečítajte si tiež:
Najznámejšou látkou v káve zostáva kofeín. Ako stimulant centrálneho nervového systému podľa webu Healthline zvyšuje bdelosť a môže podporiť niektoré kognitívne funkcie.
Pri vyšších dávkach však môže priniesť aj nepríjemné účinky, napríklad nervozitu, podráždenosť, bolesti hlavy či zvýšenie krvného tlaku.
U ľudí trpiacich migrénou môže byť kofeín v niektorých situáciách pomocníkom, no jeho nadmerný príjem alebo náhle vysadenie môže naopak problémy vyvolať.
Podobne je to aj s pravidelnou konzumáciou. Organizmus si na kofeín postupne zvyká, a keď ho človek zo dňa na deň vysadí, môže sa objaviť ospalosť, podráždenosť alebo bolesť hlavy.
Americký FDA uvádza pre väčšinu zdravých dospelých hranicu približne 400 miligramov kofeínu denne. Neznamená to však, že rovnaké množstvo je vhodné pre každého. Citlivosť na kofeín sa medzi ľuďmi výrazne líši.
Káva je teda omnoho viac než ranná dávka kofeínu. Jej ďalšie zložky môžu ovplyvňovať trávenie, črevné baktérie, vstrebávanie minerálov aj spracovanie liekov.
To, či bude mať konkrétna šálka priaznivý alebo nepríjemný efekt, závisí od množstva, spôsobu prípravy, prísad aj individuálnej reakcie organizmu.
Káva s vajíčkom zaplavila internet. Pozrite si archívnu reportáž o trende, ktorý poznali už naše babičky:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
