Zhoršená pamäť nie je jediným signálom, ktorý môže upozorniť na rozvíjajúce sa ochorenie mozgu. Prvé zmeny sa niekedy prejavia pri práci, rozhovore alebo bežných činnostiach. Vedci zároveň skúmajú, ako môže pestrý životný štýl pomôcť udržať myseľ v dobrej kondícii aj vo vyššom veku.
Občas niečo zabudne každý. Samotné zabudnutie preto ešte nemusí znamenať, že sa u človeka rozvíja demencia. Spozornieť by sme mali vtedy, keď sa začnú objavovať nové problémy, ktoré sa postupne zhoršujú a komplikujú bežný život. Neurológ Mimoun Azizi podľa webu Focus upozorňuje, že prvé príznaky nemusia súvisieť iba s pamäťou. Zmeny sa môžu prejaviť aj pri rozprávaní, plánovaní či orientácii.
Prvé varovné signály môžu byť nenápadné. Človek si ich spočiatku nemusí ani uvedomiť, prípadne ich pripisuje únave alebo veku.
Všímať si treba najmä tieto zmeny:
Dôležité je sledovať, či sa problémy opakujú a zhoršujú. Podobné prejavy totiž môžu mať aj iné príčiny, napríklad stres, depresia, nedostatok spánku, niektoré lieky alebo zhoršený sluch či zrak. Ak zmeny pretrvávajú a začínajú človeku sťažovať každodenný život, mal by sa poradiť s lekárom. Ten môže zistiť, čo ich spôsobuje.
Prečítajte si tiež:
Na zdravie mozgu sa oplatí myslieť ešte v čase, keď človek nemá žiadne problémy. Výskumníci z Trinity College Dublin skúmali, akú úlohu v tom môžu zohrávať každodenné aktivity. Do výskumu zapojili približne 700 ľudí vo veku od 40 do 59 rokov z Írska a Spojeného kráľovstva. Účastníci na začiatku nemali zistené poruchy myslenia a pamäti.
Vedcov zaujímalo, či môže byť pre mozog prospešné napríklad čítanie, pohyb, stretávanie sa s rodinou a priateľmi, hra na hudobnom nástroji, umelecké aktivity, učenie sa cudzieho jazyka alebo cestovanie.
Zistenia naznačujú, že najväčší význam môže mať pestrosť. Inými slovami, nestačí sa sústrediť iba na jednu činnosť. Mozgu môžu prospievať rôzne podnety – od pohybu cez rozhovory s blízkymi až po aktivity, pri ktorých sa človek učí niečo nové.
Výskumníci zaznamenali podobnú súvislosť aj u ľudí s variantom génu APOE ε4, ktorý zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby. Výsledky však neznamenajú, že aktívny životný štýl dokáže ochoreniu s istotou zabrániť.
Prečítajte si tiež:
Na vznik demencie môže vplývať podľa webu Polsat News viacero faktorov. Medzi tie, ktoré výskumníci spájajú so zvýšeným rizikom, patria depresia, poranenia mozgu, cukrovka, vysoký krvný tlak, nekvalitný spánok a problémy so sluchom.
Niektoré z týchto rizík možno ovplyvniť. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pravidelne sa hýbať, zdravo sa stravovať, nefajčiť a obmedziť alkohol. Dôležité je tiež kontrolovať krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi a udržiavať si primeranú hmotnosť.
Vedci zdôrazňujú, že o zdravie mozgu sa môžeme starať celé desaťročia predtým, ako sa objavia prvé príznaky. Rozmanité aktivity a zdravšie návyky môžu pomôcť udržať myseľ v dobrej kondícii, hoci úplnú ochranu pred demenciou nezaručia.
Občasné zabudnutie ešte nie je dôvodom na paniku. Ak sa však problémy opakujú, zhoršujú a zasahujú do bežného života, je dôležité vyhľadať lekára. A hoci demencii nemožno vždy predísť, pravidelný pohyb, kontakt s ľuďmi a aktívna myseľ sú dobrým základom starostlivosti o zdravie.
V Televíznych novinách sme sa venovali tomu, ako predchádzať demencii. Pozrite si archívnu reportáž:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
