Výsledky z každej krajiny ukázali v podstate to isté, no našli sa aj odchýlky.
Jedným z fenoménov, ktoré v súčasnosti výrazne menia svet, sú konšpiračné teórie. Vďaka moderným technológiám sa dokážu šíriť rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Na to, čo spája ľudí s tendenciou veriť konšpiračným teóriám, sa pozrel medzinárodný výskum, ktorého výsledky zverejnili v odbornom časopise Nature Human Behaviour.
Vedci sa zamerali na súvislosť medzi konšpiračnou mentalitou a politickou orientáciou. Zaujímalo ich, či ochotu veriť konšpiráciám nejak ovplyvňuje príslušnosť k pravici alebo ľavici, ale aj to, či takéto tendencie prevládajú u sympatizantov vládnych alebo opozičných strán.
Keďže predchádzajúce výskumy priniesli nejednoznačné výsledky, autori teraz urobili omnoho rozsiahlejší výskum. Analýza sa týka 26 krajín sveta, v ktorých oslovili vyše 100-tisíc respondentov.
„Došli sme k záveru, že konšpiračná mentalita je spojená s extrémne ľavicovým, a najmä extrémne pravicovým presvedčením,“ konštatujú autori výskumu.
Výsledky z každej krajiny ukázali to isté. Ľudia na krajných koncoch klasického politického spektra vyjadrovali výraznejšie presvedčenie, že svet riadia tajné sily pôsobiace v temnote. Platilo pri tom, že čím extrémnejšie politické postoje ľudia zastávali, tým vyššia bola pravdepodobnosť, že budú veriť konšpiračným teóriám.
Zároveň sa potvrdilo, že stúpenci strán, ktoré nie sú súčasťou vlády, bývajú častejšie prívržencami konšpiračných myšlienok. Táto súvislosť však bola slabšia, než v prípade príslušnosti ku stranám z extrémnej časti politického spektra. Podľa autorov štúdie to naznačuje, že náchylnosť veriť dezinformáciám je skôr súčasťou všeobecného svetonázoru.
Čiernobiele videnie sveta
Autori štúdie našli niekoľko silných faktorov, ktoré majú vplyv na spojenie konšpiračného uvažovania s politickými extrémami. Tým hlavným je manicheismus alebo čiernobiele videnie sveta.
Jeho zastáncovia obvykle obviňujú niekoľko zlých mocných ľudí, ktorí svoje vlastné zlovoľne ciele uprednostňujú pred blahom všetkých ostatných. Rovnako ľahko rozpoznateľné „zlé“ skupiny zaujímajú v rétorike ako krajne pravicových strán (napríklad moslimovia alebo cudzinci) , tak aj krajne ľavicových strán (napríklad manažéri bánk a hedgeových fondov alebo Európska únia).
Rozdelením spoločenskej sféry na jasne protikladné sily dobra a zla sa zdanlivo znižuje zložitosť sveta a umožňuje to priaznivcom konšpiračných teórií ľahšie zaujať pevný a z ich uhlu pohľadu morálny postoj.
Do štúdie zahrnú ďalšie krajiny
Cieľom štúdie nebolo hľadať súvislosť medzi vierou v konšpiračné teórie a vzdelaním. Aj napriek tomu dal podľa autorov odpoveď aj na túto otázku. „Naše dáta poskytujú dôkazy, že konšpiračná mentalita je častejšia u ľudí s nižšou úrovňou vzdelania,“ napísali autori štúdie.
Vedci zdôrazňujú, že ich výsledky sú štatistické, teda určite neplatí, že by každý milovník konšpiračných teórií musel byť priaznivec nejakej strany na okraji politického spektra, alebo, že by musel mať iba základné vzdelanie. Výsledky ale ukazujú, čo je pre konšpirátorov typické.
Výsledky zo skúmaných krajín boli veľmi podobné, no našli sa aj odchýlky. Napríklad, zatiaľ čo v Španielsku je silnejšia konšpiračná mentalita u ľavicovo zmýšľajúcich, vo francúzsku, Poľsku a Švédsku je zas výraznejšia u pravicovo orientovaných. Vedci chcú vo výskume pokračovať, aby získali ešte lepšie demografické údaje, a chceli by do štúdie zahrnúť aj ďalšie krajiny.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
