Táto žena plakala pri každom jedle. Pracovala ako Hitlerova ochutnávačka

Každý deň žila v strachu o svoj život. Kedykoľvek mohla zomrieť. Kandidátov, ktorí sa chceli zbaviť Hitlera bolo pochopiteľne dosť.

Jedenie bolo pre Margo Wölk ako ruská ruleta. Mohla totiž zomrieť už pri prvom súste. Bola totiž jednou z 15-tich ochutnávačiek jedla pre Adolfa Hitlera. V rozhovore pre berlínsku televíziu RBB si zaspomínala, ako sa rozplakala po každom jedle za to, že žije. Kandidátov na zabitie Hitlera bolo počas 2. svetovej vojny pochopiteľne dosť.

Vzhľadom na to, že sa šírili špekulácie, ako chcú Briti otráviť nacistického vodcu, Hitler nejedol mäso. Jeho jedlá pozostávali prevažne z ryže, rezancov, papriky, hrášku či karfiolu. "Museli sme to jesť všetko a čakať hodinu, či nám nepríde zle. Niektoré dievčatá začali plakať už pri prvom súste, čo sa báli o svoj život," hovorí 96-ročná vdova, ktorá túto prácu musela vykonávať ako 25-ročná.

K práci bola prinútená potom, ako sa presťahovala k matke. Jej muž musel narukovať a byt v Berlíne bol zbombardovaný. Matkin dom bol zhodou okolností v blízkosti Hitlerovho úkrytu. Každý deň ju doma vyzdvihol strážnik a odviedol do školy, kde dievčatá jedlá ochutnávali. Paradoxne sa so samotným vodcom nikdy nestretla.

Zažila však pamätný pokus zavraždiť Hitlera. Dvadsiateho júla 1944 prenikla skupina nemeckých armádnych dôstojníkov do jeho úkrytu a odpálila tam bombu. "Sedeli sme na drevených laviciach, keď sme zrazu počuli veľký tresk. Padli sme z lavičky a počuli sme niekoho kričať, že je Hitler mŕtvy, ale nebol," hovorí Margo. 

Po tomto atentáte bolo nacistami popravených 5 000 Nemcov. Margo pomohol utiecť do Berlína jeden z dôstojníkov. Ale ani po kapitulácii Berlína po vpáde Rusov, sa jej život nezlepšil. Stala sa obeťou ruských vojakov, ktorí niekoľko dievčat zatiahli do bytu, kde ich znásilňovali. "Bolo to peklo na zemi. Nočná mora, ktorá nikdy neprejde," povedala Margo.

Margo nemohla mať nikdy deti. "Keď som mala 50, myslela som na to, že by som už mohla mať 25-ročnú dcéru. Ale nestalo sa tak," dodala. V roku 1946 sa na prahu jej bytu objavil manžel, ktorý bol v zajateckom tábore. Vážil len 45 kíl a takmer ho nespoznala. Pár sa nakoniec odcudzil.