Posledný marcový víkend obleteli svet informácie o tom, že Azerbajdžan porušil v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach, ktorý bol v roku 2020 dejiskom vojny s Arménskom, prímerie. Malo tam dôjsť k štyrom útokom bezpilotných lietadiel na tamojších vojakov.
Následne Rusko obvinilo Azerbajdžan z porušenia dohody o prímerí. Azerbajdžanské jednotky podľa Moskvy vstúpili do zóny ruskej mierovej misie v Náhornom Karabachu.
Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka však tieto kroky Azerbajdžanu možno chápať z rozličných uhlov. „Azerbajdžan uzavrel toto prímerie za silnej asistencie Ruska v čase, keď v tejto vojne viedol. Mohli by byť v krajine sily na využitie situácie, keď sa Rusko sústreďuje niekde inde a doriešiť konflikt. Azerbajdžan v Námornom Karabachu zaknihoval nejaké územné zisky, znovu získal naspäť provincie, ktoré neboli v Karabachu a ktoré Arméni po prvej vojne okupovali,“ vysvetlil pre tvnoviny.sk Macko.
Podľa neho môže situácia eskalovať, ale taktiež nie je vylúčený iba náhodný incident. „Akékoľvek takéto pohyby, ako vidíme trebárs aj vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom, vyvolávajú reakcie aj v ďalších priestoroch.“
Pre samotné Rusko však prípadný konflikt oboch strán podľa neho nebude znamenať nič. „Bolo by to však veľmi zlé pre ľudí v Náhornom Karabachu a pre arménske sily. Ukázalo sa, že Azerbajdžanci majú územnú prevahu a mohli by dosiahnuť vojenské aj politické ciele, ak by došlo k eskalácii,“ spresnil.
Ako na záver skonštatoval, od Arménska možno očakávať skôr defenzívny postoj. „Z ich strany to asi bude veľká zdržanlivosť, lebo vedia, že sa momentálne príliš veľa na Rusov spoliehať nemôžu. Tí majú dosť svojich starostí, a tak sa Arménci budú snažiť neeskalovať napätie, ale ho skôr utlmiť, pretože sú v nevýhodnej pozícii.“
Boje v medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republike boli v roku 2020 ukončené podpisom trojstrannej zmluvy medzi Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskom, ktoré sa zaviazalo dohliadať na dodržiavanie prímeria.
Za 44 dní bojov, ktoré vypukli koncom septembra 2020 a vyžiadali sa na oboch stranách viac ako 6500 obetí, azerbajdžanská armáda ovládla veľké časti územia Náhorného Karabachu.
Separatisti arménskeho pôvodu v Náhornom Karabachu sa od Azerbajdžanu odtrhli, keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz. Následný vojnový konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom o toto územie si vyžiadal približne 30.000 ľudských životov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
