Na Donbase prebiehajú tvrdé boje. Potom, čo Rusi ovládli oceliarne Azovstaľ, postupujú do ďalších miest. V rukách separatistov je údajne aj mesto Lyman a na dosah majú aj ďalšie dôležité mesto Severodoneck. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyčíta Západu, že dodávky zbraní idú pomaly. Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba potvrdil, že situácia na východe krajiny je mimoriadne zlá a kontrolu nad okupovanými mestami získajú len, ak im Západ dodá ďalšie protiraketové systémy.
Vojenský analytik Matej Rafael Riško v rozhovore vysvetľuje, čo sa práve deje na východe Ukrajiny, či Rusko vyhráva vojnu a ako bude celý konflikt pokračovať. Hovorí, že v okupovaných územiach sa Rusko bude snažiť prevychovať mládež pomocou propagandy.
Posledné dni a týždne vidíme tvrdé boje o Donbas. Dá sa povedať, ktorá zo strán má na vrch?
Rusko je to, ktoré vyvíja iniciatívu a Ukrajina musí reagovať. Rusko postupuje, hoci pomaly, ale stabilne a plynule. Nepoznáme reálny stav ukrajinskej armády. Každopádne sa Rusku podarilo uskutočniť prelom na Popasnej s cieľom dostať sa k Bachmutu a postúpiť na Soledar a pretnúť logistické línie Ukrajiny. Zatlačili aj na Severodoneck. Majú problém v tom, že ich koordinácia sa zjavne mierne narušila. Postup od Bilohorivky s cieľom dosiahnuť Siversk rozhodne nie je tak plynulý ako počítali.
Poučili sa Rusi z chýb, ktoré urobili na začiatku?
Áno. Od pobiehania a expedičných operácií prešlo na systém, že sa snažia obsadzovať územie dedinu za dedinou. Snažia sa využívať vševojskovú koordináciu, teda kombinované zbrane. Z tohto pohľadu sa určite poučili. Veľkú časť bojujúcich síl tvoria súkromné vojenské spoločnosti, najmä Wagnerova skupina. Sú predĺženou rukou Ruska, ale je to súkromná skupina. Má k dispozícii širokú škálu bojových prostriedkov vrátane letectva. V poslednej dobe sa objavujú lietadlá, ktoré nemajú štandardné značenie, len majú napísané písmeno Z. Pravdepodobne patria týmto súkromným vojenským spoločnostiam.
Je štandardné platiť súkromným skupinám za boj vo vojne, alebo je to novodobý fenomén?
Istú dobu je to už štandardné. Rozhodne je trendom modernej vojny, že okrem štátnych aktérov sú tam aj neštátne spoločnosti, či už ide o žoldnierov, skupiny alebo súkromné vojenské spoločnosti. Mohli sme to vidieť v Sudáne, Afganistane, Mali aj v Sýrii. Dnes je to pomerne štandardné.
Západ dodáva Ukrajine zbrane od začiatku konfliktu. Nestačí to na ukončenie bojov?
Vďaka dodávkam zo Západu Ukrajina ešte nepadla. Bez pomoci by bola schopnosť Ukrajiny odolávať značne nižšia. Diskutuje sa nad dodávkou raketometov, čo môže byť signifikantné na bojisku a zo strednodobého horizontu aj pomôcť Ukrajine k možnému ofenzívnemu potenciálu. Určite môžeme robiť viac, ale dodávky munície zo zahraničia určite podržia Ukrajinu v bojaschopnosti. Pre Ukrajinu je kľúčové dopĺňať zdroje. Počas vojny v Iraku sa spotrebovalo 9-tisíc ton munície za jediný deň. Na Ukrajine sa vystrieľa možno raz toľko. Tieto zdroje musíte stále dopĺňať.
Nemôže sa stať, že Vladimír Putin ako odvetu použije jadrové zbrane alebo vyvolá konflikt v inom štáte?
V tejto fáze si to už nemyslím. Určite to bola jedna z možností a veľmi sa nad tým diskutovalo. Jedna z možností bola ďalšia eskaláca s cieľom „zastrašenia“ Západu a Ukrajiny. Teraz si skôr myslím, že vojna naberie scenár druhej čečenskej vojny. Sme vo fáze, keď vojna je už „opotrebujúca“. Má za cieľ vytvoriť tlak na zmenu politického postoja na Západe. Vplyvom migračnej krízy a hladomoru pre nedostatok ukrajinského obilia a potravín pre Afriku sa môže na jeseň narušiť jednotná pozícia na Západe. Toto je smer, ktorým sa Rusko vyberie. Špekulovalo sa, že ak Chersonská oblasť prejde anexiou pod ruskú správu, rozšíri sa nad ňou jadrové odstrašenie. Tento fakt mal slúžiť na vyvíjanie nátlaku na Ukrajinu a spojencov. Ale nemyslím si, že v tejto fáze uvažuje Putin nad použitím jadrových zbraní.
Ako bude vyzerať život v okupovaných oblastiach? Väčšina miest je úplne zničených. Má vojna ešte pre Putina nejaký zmysel?
V tejto fáze už nemôže vycúvať bez straty pozície a kredibility. Rusko tieto oblasti pripojí k svojmu územiu a zavedie tam okupačnú správu. Nie vždy je cieľom vojny získať prístup k novým zdrojom. Zvyčajne vojna spotrebúva zdroje. Dôvodom vojny nie je prioritne si ekonomicky pomôcť. Rusko zavedie na okupačných oblastiach filtračné tábory, ktoré už vidíme aj teraz s cieľom prevychovať ľudí a sústrediť sa na mladú generáciu. Už teraz vidíme bizarné zábery, keď im tam prinesú televízor, kde im ukazujú, ako sa majú ľudia na okupačných územiach dobre a ukrajinskí nacionalisti im robia zle. Zavedú tvrdú cenzúru a prevýchovu a kompletne to prebudujú. Podobne to bolo aj v Kaliningrade, ktorý bol takmer zrovnaný so zemou a dnes je to plne rusifikovaná oblasť. To je zámer, ktorý chcú podľa mňa presadiť aj na Donbase.
Ako predpokladáte, že bude vojna pokračovať?
Sme v opotrebovacej fáze. Nevieme, v akom stave sú ukrajinské ozbrojené sily, takže nemôžeme povedať presné predikcie. Zjednodušene môžeme povedať, že vyhrá ten, kto bude dlhodobo doplňovať straty. Bez čiastočnej mobilizácie príde Rusko o väčšinu kapacít a nebude môcť pokračovať v rozsiahlej ofenzíve. Bude musieť doplniť stavy. Jednotlivé brigády doplnia na svoje pôvodné stavy. Nie je potrebný nový výcvik vojakov, skôr opakujúci pre tých, ktorí už výcvik majú. Toto bude trvať zrejme až do jesene. Potom bude chcieť Putin zatlačiť na Západ a Ukrajinu, ktorú vojna veľmi veľa stojí. Cieľom bude opotrebovať Ukrajinu.
V Rusku zvýšili najvyšší vek vstupu do armády z 40 na 50 rokov. Je to príprava na mobilizáciu obyvateľstva?
Je to jeden z indikátorov. Vo vojne sú však potrebné aj pozície, ktoré je možné obsadiť aj staršou generáciou. Ide napríklad o rádiofonistov alebo logistické centrá. Stále je extrémne veľká časť ľudí, ktorí tvoria logistickú časť operácie. Nebojujú, ale pomáhajú jednotkám, aby postupovali. Určite sa však bude chcieť Rusko mobilizovať.
Je možné, že sa Putinovi podarí dosiahnuť svoj cieľ a vôľa Západu podporovať Ukrajinu bude slabnúť?
Myslím si, že už sa to deje. Taliansko a Maďarsko majú tieto tendencie. Toto je to, na čo sa spolieha ruské vedenie. Keď si uvedomíme, že nás čaká potravinová a migračná kríza, zo skúseností vieme, že to dokáže nalomiť jednotu Západu aj Európskej únie. Dochádza už aj k normalizácii vojny. Ľudia jej už nedokážu venovať toľko pozornosti. Zvykáme si, že niekoľko mesiacov u našich susedov zúri vojna. Aj tento psychologický dôvod môže spôsobiť zmenu, ktorá sa premietne aj do politického postoja.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
