Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu označil za „systémovú hrozbu“ skutočnosť, že Ukrajina a členské štáty Severoatlantickej aliancie odmietajú uznať Krym za ruský.
Ak sa Ukrajina pokúsi získať Krym vojenskou cestou späť, čaká ju súdny deň, vyhlásil Medvedev na stretnutí s veteránmi vo Volgograde. Reagoval tak na vyhlásenie predstaviteľa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadyma Skibickyja, ktorý povedal, že Krym by mohol byť terčom amerických salvových raketometov HIMARS, ktoré Kyjev nedávno rozmiestnil na boj proti ruským inváznym silám.
Polostrov Krym je pre Rusko strategicky dôležitým územím, keďže tam sídli veliteľstvo ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole. V prípade, že by sa Ukrajine podarilo prebojovať až k pobrežiu Chersonského regiónu, jedinou pozemnou zásobovacou trasou ruskej armády by zostal Krymský most, nazývaný tiež Kerčský most.
Spojnicu pevniny a polostrova cez Kerčský prieliv Rusko pompézne otvorilo v roku 2018. Na slávnosť prišiel aj sám Putin v nákladnom aute. Svetu tým vyslal jasný signál, že polostrov po anexii odteraz patrí Rusku. Ak by most Ukrajinci zničili, významne by zdržali ruskú vojnovú mašinériu a otvorili by si cestu k znovudobytiu svojho okupovaného územia.
Predstavitelia ukrajinskej armády sa už od začiatku ruskej invázie netaja tým, že zničenie tejto hlavnej zásobovacej tepny je jednou z ich hlavných priorít. Ukrajinskej vojenskej spravodajskej službe sa už dávnejšie podarilo získať dokument s technickými parametrami mosta a podľa generálmajora Dmitrija Marčenka je iba otázkou času, kedy Ukrajina podnikne útok.
„Nie je to tajomstvo ani pre ich, ani pre našu armádu. Ani pre ich civilistov, ani pre našich ľudí. To bude hlavná prekážka, ktorú musíme prekonať,“ uviedol ešte v polovici júna Marčenko a dodal, že to nebude možné bez sľúbených západných zbraní.
Rusko rozmiestnilo na mori a na moste cez Kerčský prieliv viacero obranných prvkov. Ešte pred inváziou v snahe odradiť prípadných sabotérov boli nasadené napríklad hliadkovacie policajné člny či potápači, ktorí monitorovali dianie pod hladinou.
Do pohotovosti uviedli prvky protivzdušnej obrany, ktoré sa na polostrove nachádzajú. Konkrétne ide napríklad o raketové systémy S-400 či stíhačky Su-30, ktoré slúžia ako ochrana pred prípadnými raketovými útokmi s plochou dráhou letu.
To, že Rusi berú hrozbu zničenia Kerčského mosta vážne, ukázalo aj neplánované cvičenie ruských síl s dymovnicami TDA-3, ktoré zahalili Krymský most do hustého dymu. Vo vode v okolí mosta sa v tom čas nachádzalo veľké množstvo takzvaných „návnadových člnov“, ktoré sú vybavené radarovými reflektormi. Tie majú schopnosť vysielať falošné signály, ktorých úlohou je zmiasť zameriavacie zariadenia rakiet a iných striel protivníka.
Dym má zase zmiasť operátorov dronov a prípadne zmariť zásahy muníciou s infračerveným navádzaním. Návnadové člny potom môžu odkloniť strely vybavené hlavicami s rádiolokátormi. Útok na most tak bude pre Ukrajinu ťažkým orieškom. Niet pochýb, že Rusi ho budú brániť za každú cenu.
https://youtu.be/NQHiqpJtZZE
Ukrajinské sily odpaľujú čoraz viac balistických rakiet Točka, ktoré síce nie sú najmodernejšie, ale ruským zásobovacím uzlom, ropným skladom a letiskám vzdialeným až 120 km od ukrajinských hraníc dokážu poriadne uškodiť.
Krymský most je však oveľa ťažším cieľom. Od ukrajinského územia je dnes vzdialený až 320 km a jeho pevná železobetónová konštrukcia ho robí takmer imúnnym voči munícii menšieho kalibru.
Ukrajinský vojenský analytik Oleksandr Kovalenko uviedol, že na zničenie mosta sú najvhodnejšie protilodné rakety Neptun a Harpoon. Zároveň však dodal, že dôležité bude, aby boli vypálené z čo najkratšej vzdialenosti.
„Efektivita zničenia takéhoto objektu, ako je Kerčský most, primárne závisí od čo najväčšieho skrátenia dráhy letu – od vystrelenia rakiet po zasiahnutie cieľa, aby tak ruské raketové systémy protivzdušnej obrany mali čo najmenej času na ich zneškodnenie,“ uviedol Kovalenko v živom prenose pre FreeDom project.
Naznačil tak, že pred samotným útokom na kľúčový most bude potrebné, aby Ukrajina získala späť Záporožský alebo Chersonský región, a dostala sa tak do výhodnej palebnej pozície.
Ideálne na to budú prístavy Melitopol, Berďansk a Heničesk. Ako poznamenal Kovalenko, ukrajinská ofenzíva v Chersonskom regióne má prvé úspechy. Kyjevu sa podarilo oslobodiť niekoľko dedín.
Aj keď má ruská armáda v okolí mosta rozmiestnené systémy protileteckej obrany, potopenie krížnika Moskva podľa Kovalenka ukázalo, že ruská obrana nie je proti protilodným strelám až taká efektívna. Naznačil, že teoreticky by Kerčský most mohli Ukrajinci zničiť aj pomocou salvových raketometov HIMARS a M270.
„Vidíme to aj na Ruskom okupovaných územiach, ktoré sú tiež chránené viacerými stupňami protilietadlovej obrany, no voči útokom z raketometov HIMARS to nepomáha,“ dodal Kovalenko.
Americké salvové raketomety HIMARS a M270, ktoré už sú na Ukrajine, sú kompatibilné s GPS navádzanými balistickými strelami ATACMS, ktoré majú dolet až 321 km. Aj keď Washington ubezpečil Moskvu, že takúto muníciu Ukrajine nedodá, nedá sa to vylúčiť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
