V stredu uplynul polrok od začiatku invázie ruských vojsk na územie Ukrajiny. Mnohí očakávali, že ruské vojsko podnikne úspešný bleskový útok a Kyjev do pár dní padne. To sa však nestalo a vojna sa dostala do dlhodobého konfliktu.
O tom, kam smeruje vojna, čo môžeme ešte očakávať od ruských vojsk a ako sú na tom ostatné štáty, sme sa porozprávali s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a bezpečnostným analytikom a generálom v zálohe Andorom Šándorom.
Vojna je aktuálne vo fáze, keď nikto nechce ustúpiť, ani jedna strana na to nie je pripravená.
„Bohužiaľ, všetko nasvedčuje tomu, že môžeme čakať veľmi dlhý a pre obidve strany vyčerpávajúci konflikt. Pokiaľ sa Rusi nerozhodnú túto agresiu ukončiť a začať rokovať, môžeme očakávať aj niekoľkoročnú vojnu. Ani jedna strana nemá momentálne dosť síl na náhlu zmenu,“ tvrdí Pavel Macko.
Aktuálne sa celá frontová línia tiahne na juhu a juhovýchode Ukrajiny. Kedysi sa hovorilo, že Rusko chcelo dobyť všetky prístavy a získať tak prístup k moru. Táto myšlienka je stále reálna.
„Rusko už odrezalo Ukrajinu od Azovského mora, takže je to možné. Ofenzíva by pravdepodobne postupovala pomaly, najskôr by dostali Odesu a následne by pokračovali smerom k Moldavsku a odrezali tak Ukrajinu od mora,“ myslí si Andor Šándor.
Ak by sa im to podarilo, pre vojnou zmietanú krajinu by to malo fatálny dopad.
„Z prímorskej krajiny by sa razom stala suchozemská, čo by viedlo k zmenám v ekonomických a obchodných väzbách. Už teraz Rusi blokujú prístavy a púšťajú len lode so pšenicou a obilím, ale toto by bolo pre Ukrajinu úplne fatálne,“ dopĺňa bezpečnostný analytik.
O niečo iný pohľad má na vojnu generál vo výslužbe Macko.
„Nasledujúce obdobie môže priniesť neočakávané zvraty z jednej aj druhej strany, ale môžeme sa pripraviť aj na polozamrznutý konflikt. Najmä, ak sa Rusi rozhodnú ďalej neútočiť a prejsť do strategickej a operačnej obrany už dobytých území. To by pre Ukrajinu znamenalo úplne novú výzvu,“ tvrdí Macko s tým, že útočiť na pripravenú ruskú obranu a znovu oslobodzovanie okupovaných území je oveľa náročnejšie a riskantnejšie ako doterajšie narušovanie ruských útokov.
„De facto by sa obrátila karta a na ukrajinskej strane by sa dali čakať podstatne vyššie straty,“ dodal.
Dôležitým faktorom podľa neho je aj to, že Ukrajina je plne odkázaná na vonkajšiu vojensko-technickú pomoc a dodávky vojenského materiálu. Na druhej strane Rusko aj napriek sankciám má stále pomerne veľké zásoby vojenského materiálu, ktorý môže použiť na pokračovanie vojny, no má problémy s personálom.
Preto tento konflikt nie je ani zďaleka rozhodnutý a môže sa predlžovať.
„Stále som si nie istý, že by sa do vojny nemohli zapojiť aj iné krajiny. Je to jednoduché, pokiaľ ide o vojenskú podporu, tak ju stále nezastavili,“ pripomína generál v zálohe s tým, že pohľad na Rusko je rozporuhodný. Na jednu strane tvrdíme, že sa ruským vojskám na Ukrajine moc nedarí a postupujú len pomaly a do stratami, no na druhej strane sa obávame ich postupu napríklad do Poľska, ktoré je dobre vybavené a pripravené na bránenie sa.
„Ale je pravda, že v minulosti sme mohli sledovať viaceré konflikty, ktoré ani zďaleka nemali byť veľké a napokon boli. Takže stále je tu možnosť, že sa do tohto konfliktu zatiahne Európa,“ doplnil Šándor s upozornením, že by to bolo zničujúce.
„Západné krajiny by si mali položiť jednoduchú otázku, je Ukrajina schopná vyhrať tento konflikt? Pokiaľ áno, dajme im to, čo im dať môžeme a sme im dať ochotní, a práve v tomto si myslím, že sú naše veľké rezervy. A pokiaľ si myslíme, že nie sú schopní vyhrať, je nutné prestať ich podporovať v nezmysli „bojujte do posledného Ukrajinca“, ale tlačiť na nejaké diplomatické jednania. Inak ten konflikt bude trvať veľmi dlho,“ myslí si Andor Šándor.
Okrem toho si podľa neho musíme uvedomiť, že tento konflikt zásadne narušil bezpečnostnú architektúru v Európe a zásadne narušil aj všetky ekonomické, obchodné, finančné a iné vzťahy. Dochádza k zásadnému prestaveniu týchto stavov a to nielen na krajiny, na ktoré sú uvalené sankcie, ale na všetky krajiny. Teda aj na tie, ktoré tie sankcie uvalili.
„Nastáva otázka, koho tie sankcie bolia viac? Budeme schopní udržať našu jednotu? Pozrime sa na Bulharsko, ktoré s Gazpromom vyjednávajú ponuku na dodávku ďalšieho plynu alebo Turecko, ktoré si robí doslova, čo chce,“ upozorňuje bezpečnostný analytik.
„A tu je problém, na koľko budú politici ochotní vymeniť vlastnú prosperitu a povedzme životnú váhu všetkých sankcií na vlastných obyvateľoch. Všetci obyvatelia to totiž budú znášať,“ varuje s tým, že Rusko asi nie je odhodlané úplne odstrihnúť západnú Európu od ropy a plynu, ale môže sa tak stať a naši politici by okrem toho, že kričia, že to dokážu plne nahradiť a vyriešiť, mali skutočne vymyslieť, ako tieto suroviny nahradia. Pretože náhrada ruského plynu ani zďaleka nie je tak jednoduchá, ako sa o tom hovorí.
Jadrového konfliktu sa báť ale nemusíme. „Zatiaľ Rusko nemá dôvod použiť jadrové zbrane na Ukrajine a už vôbec nie mimo ich územia,“ dodáva.
„Podľa môjho úsudku je jediným riešením diplomatické riešenie, diskusia a mierové prostriedky,“ myslí si bezpečnostný analytik.
Ukončenie konfliktu tak popísal v niekoľkých fázach:
„Ako vieme, v minulosti sa nepodarilo naplnenie dohody Minsk 1 a Minsk 2, takže podobne to môže byť aj v tomto prípade a ten konflikt môže zostať v Európe desiatky rokov. Myslím si, že nás nečakajú žiadne šťastné zajtrajšky,“ dodal Andor Šándor.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
