Predsedajúci sudca O-Gon Kwon povedal, že Karadžič využil obliehanie a ostreľovanie mesta na presadenie svojich politických cieľov.
Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča uznal dnes Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) vinným v 10 z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou, a odsúdil ho na 40 rokov väzenia.
Podľa rozhodnutia súdu je Karadžič zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl spáchané počas bosnianskej vojny (1992-1995), v ktorej prišlo o život zhruba 100.000 ľudí.
Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a Karadžič sa proti nemu môže odvolať, informovali svetové agentúry.
Súd rozdelil rozsudok nad Karadžičom do jednotlivých častí a v prvom bode obžaloby ho pre nedostatok dôkazov vyhlásil za nevinného z genocídy v siedmich bosnianskych dedinách. Uznal ho však za vinného z genocídy v druhom bode obžaloby, týkajúcom sa masakry v Srebrenici, kde srbské sily povraždili v roku 1995 približne 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Sedemdesiatročný Karadžič je podľa ICTY zodpovedný aj za 44-mesačné obliehanie metropoly Sarajevo. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon povedal, že Karadžič využil obliehanie a ostreľovanie mesta na presadenie svojich politických cieľov. Bez Karadžičovej podpory by podľa jeho slov nebolo možné.
V ďalších bodoch obžaloby súd uznal Karadžiča za vinného zo prenasledovania a vyhladzovania, z vrážd, deportácií, násilného presúvania, šírenia teroru, nezákonných útokov na civilistov a zajímania rukojemníkov, čo vo viacerých bodoch označil za vojnové zločiny.
Rozsudok má obrovský význam pre ICTY a medzinárodné právo. Karadžič je najvyšším bosnianskosrbským predstaviteľom, ktorý čelil trestnému stíhaniu pred ICTY v Haagu.
Jeho uznanie za vinného pravdepodobne posilní medzinárodné právo v oblasti trestnej zodpovednosti politických predstaviteľov za zverstvá spáchané ozbrojenými silami pod ich kontrolou.
Srbský prezident Slobodan Miloševič, ktorý bol obvinený z vyvolávania smrtiacich konfliktov na Balkáne v 90. rokoch, keď sa rozpadla bývalá Juhoslávia, zomrel vo svojej cele v Haagu v roku 2006 predtým, ako nad ním mohol súd vyniesť rozsudok.
ICTY bol zriadený v roku 1993. Odvtedy obžaloval 161 podozrivých, z ktorých 80 uznal za vinných a odsúdil, 18 zbavil obvinení a prípady ďalších 13 poslal nazad k miestnym súdom. U zvyšných 36 podozrivých boli obžaloby stiahnuté alebo tieto osoby zomreli, zhrnula tlačová agentúra AP.
HAAG/ TASR
