Európske krajiny zvažujú nasadenie mierových jednotiek na Ukrajine, no ich najväčšou limitáciou nie sú vojenské kapacity, ale politická vôľa. Analytici upozorňujú, že kľúčovú úlohu by mali prevziať západné štáty, zatiaľ čo krajiny susediace s Ruskom by mali chrániť vlastné hranice. Otázkou zostáva, ako by na takýto krok reagovala Moskva.
Na rozdiel od amerického prezidenta Donalda Trumpa európski lídri stále vnímajú Rusko ako hrozbu, nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý starý kontinent.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom stredajšom prejave varoval, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nemožno veriť, pretože už v minulosti porušil dohodnuté prímerie. Tvrdí, že Rusko je hrozbou pre Európu aj pre jeho krajinu, uvádza TASR.
Upozornil, že donútenie Ukrajiny prijať nevýhodné podmienky by neznamenalo trvalý mier, ale kapituláciu.
„Mier nemôže byť kapituláciou Ukrajiny. Nemôže byť jej kolapsom a nedá sa ani zamieňať za prímerie, ktoré by bolo príliš krehké,“ uviedol.
Macron tiež naznačil, že mier na Ukrajine si možno vyžiada nasadenie európskych jednotiek. Objasnil, že by nešli bojovať na frontovú líniu, ale „boli by tam po podpísaní mieru, aby zabezpečili jeho dodržiavanie“.
Šéf Elyzejského paláca uviedol, že na budúci týždeň sa v Paríži stretnú náčelníci generálnych štábov krajín, ktoré sú ochotné byť garantmi mieru a poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky.
Okrem Francúzska vyjadrili ochotu poslať vojakov na Ukrajinu aj Veľká Británia a najnovšie aj Kanada.
Ako by pôsobenie európskych vojakov vyzeralo a akým limitáciám by čelili, vysvetlili vojenskí experti Michael Kofman a Jack Watling v článku na portáli War on the Rocks.
Podľa analytikov nie sú najväčšou limitáciou Európy vojenské kapacity, ale politická vôľa. Zatiaľ len málo krajín vyjadrilo ochotu vyslať na Ukrajinu svojich vojakov.
Experti sa domnievajú, že hlavnú zodpovednosť by mali niesť západné krajiny, ako sú Francúzsko či Španielsko, ktoré majú kapacity na takéto nasadenie. Naopak, krajiny ako Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko by mali svoje vojenské kapacity ponechať na obranu vlastných hraníc. Ide totiž o štáty susediace s Ruskom alebo Bieloruskom, a ak by presunuli časť svojich síl na Ukrajinu, mohli by sa stať zraniteľnejšími voči potenciálnemu ruskému útoku.
„Väčšina prispievateľov by nemali byť štáty v prvej línii, ktoré majú vlastné významné obranné požiadavky. Vedúcu úlohu by preto mala prevziať západná Európa, ideálne s tureckou účasťou,“ uvádzajú Kofman a Watling.
Turecko má druhú najväčšiu armádu v Severoatlantickej aliancii (NATO) hneď po Spojených štátoch. Armády Veľkej Británie a Francúzska sú tiež považované za jedny z najsilnejších v NATO.
Analytici uvádzajú, že európski vojaci by nemuseli byť na Ukrajine prítomní v stovkách tisícov a nemuseli by byť rozmiestnení po celej frontovej línii, ktorá presahuje až 1 000 kilometrov. Momentálne je ruská armáda oslabená a vyčerpaná, a preto by na začiatku stačil menší kontingent, približne tri brigády.
„To by predstavovalo asi 15 000 až 20 000 vojakov v krajine, pričom ďalších 30 000 až 40 000 by bolo potrebných na trvalú rotáciu, čo predstavuje celkovo 45 000 až 60 000 vojakov,“ vysvetlili experti.
Zároveň upozorňujú, že časom by bolo potrebné počet vojakov navýšiť, pretože Rusko bude obnovovať svoje sily a prezbrojovať.
Krajiny, ktoré nasadia svojich vojakov na Ukrajinu, navyše nebudú môcť počítať s ochranným dáždnikom NATO v prípade útoku, ani s podporou Spojených štátov.
Experti pripomínajú, že mobilita týchto jednotiek bude kľúčová, keďže prípadný ruský útok by pravdepodobne prišiel z predvídateľných smerov.
„Akýkoľvek budúci ruský útok by vždy smeroval niekoľkými predvídateľnými smermi. Dnes sa väčšina bojov sústreďuje zvyčajne pozdĺž troch až štyroch sektorov frontu súčasne,“ uvádzajú analytici. Potenciálnymi cieľmi by mohli byť opäť Kyjev, Charkov a Doneck.
Európske jednotky by však neboli nasadené v zákopoch ako frontoví vojaci, ale slúžili by na podporu ukrajinských síl a ako odstrašujúci faktor pre Rusko.
Nepodliehali by ukrajinskému veleniu, ale vytvorilo by sa samostatné európske velenie na Ukrajine.
Otázkou zostáva, ako by na nasadenie európskych jednotiek reagovala Moskva. Kým americký prezident tvrdí, že Rusi s tým budú súhlasiť, Kremeľ vyhlásil, že je to vylúčené.
Európski lídri sa stretli na samite Európskej únie, kde sa riešila aj Ukrajina, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
