Vakcína uľahčuje imunitnému systému útok na baktériu tým, že polysacharidový obal spája s bielkovinami. Keď sa však deťom podávajú antibiotiká, znižuje sa tým tvorba protilátok proti týmto polysacharidom, čo následne oslabuje imunitnú odpoveď.
Vakcíny zachránili za polstoročie najmenej 154 miliónov životov. Napriek tomu existujú veľké skupiny, ktoré majú proti očkovaniu množstvo výhrad - väčšinou poukazujú na vedľajšie účinky, ktoré sa pri očkovaní niekedy vyskytujú.
Vedci sa preto snažia identifikovať skupiny, u ktorých môžu byť vedľajšie účinky výraznejšie alebo menej výrazné.
Doterajšie dôkazy pritom naznačujú, že väčšina z nich nejakým spôsobom súvisí s problémami s črevnou mikroflórou. Túto hypotézu najnovšie podporila aj štúdia austrálskych vedcov publikovaná v odbornom magazíne Nature.
Výsledky výskumu ukázali, že deti, ktoré museli byť v prvých týždňoch života liečené antibiotikami, vykazovali slabšiu imunitnú odpoveď na vakcíny. Príčinou je menšie množstvo baktérie Bifidobacterium, ktorá je významnou súčasťou mikroflóry alebo mikrobiómu ľudského tráviaceho traktu. Vedci však vďaka pokusom zistili, že tento stav je možné zvrátiť bežnými probiotickými doplnkami.
Výskumníci sledovali 191 zdravých detí od narodenia do 15 mesiacov. Rozdelili ich do skupín podľa toho, či boli počas štúdie vystavené antibiotiká. Do jednej skupiny patrili deti, ktoré sa s antibiotikami nestretli a neužívali ich, ani ich matky, keď boli ešte v maternici.
V druhej boli tie, ktoré boli vystavené antibiotiká. Jedna podskupina už v tele matiek, druhá len počas starostlivosti o novorodenca.
Osemdesiatšesť percent účastníkov dostalo pri narodení vakcínu proti hepatitíde B a potom sa začalo rutinné detské očkovanie podľa schémy Austrálskeho národného imunizačného programu do šiestich týždňov veku.
Autori štúdie sledovali zmeny v črevnom mikrobióme a imunitnej reakcie súvisiace s vakcínou tak, že deťom odobrali niekoľko vzoriek stolice.
Ukázalo sa, že deti, ktoré boli priamo vystavené novorodeneckým antibiotikám, a nie tie, ktoré boli vystavené antibiotikám svojej matky, produkovali oveľa nižšie hladiny protilátok proti niekoľkým polysacharidom, ktoré sa nachádzajú vo vakcíne proti pneumokokom.
Celkovo žije v črevách približne 500 druhov mikroorganizmov. Baktérie sú dominantné v hrubom čreve a tvoria šesťdesiat percent hmotnosti stolice. Deväťdesiatdeväť percent týchto baktérií pochádza z tridsiatich až štyridsiatich najbežnejších druhov.
Pneumokokové ochorenie je potenciálne život ohrozujúca bakteriálna infekcia, ktorá môže vyvolať vážne komplikácie. Spôsobujú ho baktérie nazývané Streptococcus pneumoniae, ktoré sú obklopené obalom z polysacharidov alebo z molekúl cukru. Tie pomáhajú baktérii vyhnúť sa útokom imunitného systému.
Vakcína uľahčuje imunitnému systému útok na baktériu tým, že polysacharidový obal spája s bielkovinami. Keď sa však deťom podávajú antibiotiká, znižuje sa tým tvorba protilátok proti týmto polysacharidom, čo následne oslabuje imunitnú odpoveď.
Vedci zistili, že oslabenie súvisí so zníženým výskytom Bifidobacterium v črevnom mikrobióme.
Následne sa výskumníci snažili overiť, či tieto negatívne účinky antibiotík môžu kompenzovať bežné probiotiká.
Keďže testovanie niečoho podobného priamo na deťoch je z etického hľadiska problematické, v ďalšej časti výskumu sa vedci zamerali na pokusy na myšiach.
Ukázalo sa, že probiotiká skutočne dokážu zvrátiť negatívne účinky antibiotík a obnoviť imunitnú odpoveď.
Vedci predpokladajú, že obnovenie zdravého mikrobiómu u detí vystavených antibiotikám pred očkovaním by mohlo zvýšiť reakcie protilátok na očkovanie, čo by viedlo k lepšej ochrane pred infekčnými chorobami.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o antibiotikách a baktériách.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
