Donald Trump ponúka Rusku, že si môže nechať okupované územia. Na Kyjev naopak tlačí, aby sa podvolil jeho finálnej ponuke, pretože si chce pripísať politické body. Termín 100 dní na ukončenie vojny sa blíži, ako by to vyzeralo na mape?
Donald Trump v posledných dňoch šokuje vyjadreniami. Viackrát zopakoval, že Krym je už pre Ukrajinu dávno stratený a patrí Rusku.
„Krym zostane s Ruskom. A Zelenskyj to chápe – všetci chápu, že im (Rusom) patrí už dlho,“ povedal Trump v rozhovore pre TIME.
Americký exprezident opäť vyčítal Volodymyrovi Zelenskému, že Ukrajina je prekážkou mieru, pretože sa odmieta Krymu vzdať. Zelenskyj pritom tvrdí, že mu to ukrajinská ústava ani neumožňuje.
Dokonca sa objavujú špekulácie, že Washington by mohol Krym oficiálne uznať ako ruské územie. Trump zároveň tvrdí, že má dohodu s Ruskom.
Tou by mohol byť návrh Vladimira Putina, ktorý podľa Financial Times počíta so zmrazením vojny pozdĺž súčasných frontových línií – Rusko by sa ďalej nesnažilo dobyť tie časti Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré momentálne neovláda. Rusko v súčasnosti okupuje okolo 18 % územia Ukrajiny.
Rusko by tak prakticky nemuselo urobiť žiadne ústupky. Keď sa na to Trumpa pýtali reportéri v Bielom dome, povedal im, že „veľkým ústupkom“ zo strany Ruska je to, že mu postačí ponechať si len doteraz dobyté územia, namiesto celej Ukrajiny.
„Zastavenie vojny, zastavenie pohltenia celej krajiny – to je dosť veľký ústupok,“ uviedol Trump.
Reporter: What concessions did Russia offer to get closer to peace?
— Republicans against Trump (@RpsAgainstTrump) April 24, 2025
Trump: “Stopping the war, stopping taking the whole country. Pretty big concession.” pic.twitter.com/MUov5ZpmD3
Vôbec pritom neberie ohľad na to, že Rusko v súčasnosti nie je schopné ovládnuť celú Ukrajinu ani dobyť žiadne veľké mesto. Podľa vojenských expertov nemá Kremeľ dostatok vojakov ani techniky, ako sú tanky či obrnené vozidlá, na dobytie veľkého mesta – napríklad Charkova, nieto ešte Kyjeva.
Ovládnutie Ukrajiny by bolo otázkou rokov, možno aj desaťročí, ak by Západ pokračoval vo vojenskej podpore, čo by ruská ekonomika nezvládla.
Putinov návrh sa zhoduje s Trumpovým plánom „konečného mieru“, ktorý podľa medializovaných informácií počíta s tým, že Rusko si ponechá okupované územia, sankcie budú zrušené a Ukrajina sa nebude môcť uchádzať o vstup do NATO.
USA by uznali Krym ako súčasť Ruska. Na oplátku by Rusko stiahlo svojich vojakov z časti Charkovskej oblasti. Ukrajina by získala bezpečnostné záruky od európskych krajín – tie však nie sú jasne definované a otázne je aj zapojenie USA.
Trumpov návrh podľa CNN znepokojil nielen Ukrajincov, ale aj Európu a Áziu. Diplomati jednotlivých krajín pre televíziu uviedli, že ide o podkopanie medzinárodného práva, prekresľovanie hraníc a odmenu pre agresora.
Príklad si z toho môže vziať aj Čína, ktorá si brúsi zuby na Taiwan.
Washington podľa Financial Times tlačí na Kyjev, aby dohodu prijal, „aby mohol (Trump) hrdo oznámiť, že počas prvých 100 dní svojho prezidentovania splnil svoju mierovú misiu“. Táto lehota uplynie 30. apríla.
V skutočnosti tak Trumpovi ide o politické body, ktoré chce získať aj za cenu mieru, ktorý nemusí byť trvalý.
Takéto prímerie by totiž dalo Rusku priestor na prípravu nového útoku.
Ukrajinskí a európski predstavitelia preto predložili USA vlastný protinávrh, ktorý stanovuje, že o územiach sa bude rokovať až po uzavretí prímeria.
V dokumente sa neuvádza uznanie ruskej kontroly nad akýmkoľvek ukrajinským územím.
Ukrajine má byť tiež umožnený neobmedzený priechod cez rieku Dneper a kontrola nad Kinburnskou kosou v Čiernom mori.
Európski a ukrajinskí predstavitelia vo svojom texte zdôraznili, že nebudú existovať žiadne obmedzenia pre ukrajinské ozbrojené sily ani pre spojencov pri rozmiestňovaní ich jednotiek na ukrajinskom území.
Navrhujú aj poskytnutie silných bezpečnostných záruk vrátane záruk zo strany USA – prostredníctvom „dohody podobnej článku 5“, čo odkazuje na klauzulu o kolektívnej obrane v rámci Severoatlantickej aliancie. Ukrajina by sa podľa návrhov mala usilovať o vstup do Európskej únie.
Sankcie chcú rušiť až po uzatvorení prímeria, pričom ich môžu späť uvaliť, ak Rusko poruší dohodu.
Otázne zostáva, ako na európske a ukrajinské protinávrhy zareaguje Trumpov tím, ktorý sa vyhráža stiahnutím z rokovaní, ak sa čoskoro nedosiahne výsledok. V takom prípade by vina padla na Ukrajinu a Európu – čo môže byť aj zámer ruského prezidenta Vladimira Putina.
Trump kritizuje Vladimira Putina za krvavé útoky na ukrajinské mestá, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
