Ušný maz môže obsahovať cenné ukazovatele zdravia človeka. Vedci analyzujú jeho chemické zloženie, aby podľa neho vedeli diagnostikovať rôzne ochorenia.
Primárny účel ušného mazu je stále predmetom diskusií. Jeho najpravdepodobnejšou funkciou je však udržiavať zvukovod čistý a lubrikovaný, píše BBC.
Slúži aj ako účinná pasca, ktorá bráni baktériám, plesniam a iným nevítaným hosťom, ako je hmyz, aby sa dostali do našich hláv.
Viaceré prekvapivé vedecké objavy naznačujú, že by mohol mať využitie aj v medicíne. Vedci totiž zistili, že sa z neho pravdepodobne môžu dozvedieť viaceré informácie o zdravotnom stave človeka.
Ušný maz je taktiež jedinečný a líši sa od človeka k človeku. Napríklad drvivá väčšina ľudí európskeho alebo afrického pôvodu má vlhký ušný maz, ktorý je žltej alebo oranžovej farby a je lepkavý.
Avšak 95 percent ľudí z východnej Ázie má suchý ušný maz, ktorý je sivý a nelepivý.
V roku 1971 profesor medicíny Nicholas L. Petrakis zistil, že konzistencia ušného mazu pri ženách súvisí s rizikom vzniku rakoviny prsníka.
Objavil, že belošské, afroamerické a nemecké ženy v USA, ktoré mali vlhký ušný maz, mali približne štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu prsníka ako japonské a taiwanské ženy so suchým ušným mazom.
V roku 2010 zase výskumníci z Tokijského technologického inštitútu zistili, že japonské ženy s rakovinou prsníka mali až o 77 percent vyššiu pravdepodobnosť výskytu génu kódujúceho vlhký ušný maz ako zdravé dobrovoľníčky.
Napriek tomu toto zistenie zostáva kontroverzné a rozsiahle štúdie v Nemecku, Austrálii a Taliansku nezistili žiadny rozdiel v riziku rakoviny prsníka medzi ľuďmi s vlhkým a suchým ušným mazom, hoci počet ľudí v týchto krajinách so suchým ušným mazom je veľmi malý.
Výskumníci našli aj súvislosť medzi niektorými systémovými ochoreniami a látkami nachádzajúcimi sa v ušnom maze. Dokáže sa z neho zistiť aj Covid-19 či cukrovku prvého alebo druhého typu.
Skoršie výskumy naznačujú, že z ušného mazu sa dá zistiť, či má niekto určitú formu srdcového ochorenia, hoci je stále jednoduchšie diagnostikovať tento stav z krvných testov.
Vedci dúfajú, že po hlbších štúdiách a skúmaniach sa odber ušného mazu stane bežnou praktikou, ktorá bude pomáhať pri diagnostikovaní ochorení.
Žena mala dlho problémy s ušami a lekári nič nerobili. Nakoniec ohluchla. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
