Niektorí spali na ulici, iní boli zase odkázaní na vysedávanie pri otvorenom okne. V supermarketoch bolo cítiť nostalgiu na marec 2020, zatiaľ čo vonku boli vodiči bez semaforov bezradní. Vytvorených bolo množstvo negatívnych príbehov i pekných spomienok. Ako to vyzerá, keď v krajine vypadne prúd? Prinášame svedectvo priamo z Pyrenejského polostrova.
V pondelok zasiahol celé Španielsko, Portugalsko, Andorru a veľké oblasti na juhu Francúzska masívny výpadok elektriny, ktorý si moderná história v Európe nepamätá. Ako oznámilo združenie španielskych podnikateľov CEOE, len v tejto krajine sa hospodárske škody počas viac ako 10-hodinového výpadku vyšplhali na 1,6 miliardy eur.
Ako to v populárnej dovolenkovej destinácii vyzeralo v pondelok počas tejto historickej udalosti? TVNOVINY.sk prinášajú svedectvo priamo z turisticky vychýrenej Malagy a prostredníctvom zážitkov oslovených respondentov aj z ďalších španielskych miest.
Je pondelok 28. apríla a pol jednej po poludní. Život v historickom centre Malagy sa ničím nelíši od normálu, keď v tom službu vypovedá naša piecka, v ktorej sa nestihol pripraviť obed. Nevadí, niečo sa kúpi po ceste na univerzitný kampus. Pri východe na ulicu je však rýchlo zrejmé, že piecka v tom bola nevinne.
Do očí okamžite padnú vypnuté semafory a početné trúbenie v napohľad úplne dezorganizovanej premávke. Námestie Plaza de la Merced je zapchaté, pri absencii svetelných signálov vodičov nemalo čo spomaliť pri nájazde do úzkych uličiek historického centra, v ktorom sa tak rýchlo vytvorila stojaca zápcha.
Ponáhľame sa z centra k prístavu, odkiaľ by sme sa chceli zviezť metrom. Pred vstupom do podzemia však stoja dvaja policajti v reflexných vestách a zúfalo sa snažia zastaviť desiatky ľudí ponáhľajúcich sa na svoj spoj - metro nejde.
Pracovníčka neďalekej kaviarne akurát spúšťa mreže a zatvára svoju prevádzku, pričom zákazníci, ktorí vybehli von, naťahujú ruky s mobilnými zariadeniami nad hlavu. Pozrieme sa na ten svoj a sledujeme, že taktiež nemáme žiaden signál. Čo sa mohlo stať? Informácie chýbajú, ulica praská vo švíkoch a vo vzduchu cítiť paniku.
Tú ešte viac znásobuje zhoršujúca sa dopravná situácia. Najbližšia križovatka je zapchatá, keď zrazu prichádza húkajúca sanitka. Trvá však minimálne minútu, kým sa jej na seba natlačené autá rozostúpia. Stále nechápajúc, čo sa mohlo stať, meníme plán a zamierime na zastávku autobusu.
Ten prichádza, avšak s dvadsať minútovým meškaním, pričom dovtedy vidíme ešte ďalšie dve húkajúce sanitky zúfalo si raziace cestu zapchatým hlavným ťahom okolo prístavu. Nastupovať na autobus ani nemá veľmi zmysel, ďaleko by sme nedošli. Na spomínanú križovatku medzitým konečne prišli dvaja policajti, ktorí sa snažia nastoliť poriadok.
Práve na mužoch zákona v takejto krízovej situácii stojí osud mesta a bolo ich zodpovednosťou vrátiť situáciu pod kontrolu. A to nielen čo sa týka riadenia premávky, veď policajné zbory v mestách po celom Španielsku katapultovali so žiadosťami o pomoc dezorientovaní občania či zatvárajúce podniky.
„Spočiatku sme netušili rozsah udalosti a mysleli sme, že sa to týka našich priestorov alebo okolia. Prešlo niekoľko minút, keď sme si uvedomili, že všetky systémy zlyhali, a hneď na to naši nadriadení vydali rozkaz, aby všetok dostupný personál z policajnej stanice vyšiel do ulíc v uniforme a s reflexnými vestami,“ popisuje nám člen policajného zboru z Madridu úvodné minúty po vypuknutí pondelkového šialenstva.
„Cieľom bolo, aby občania videli silnú policajnú prítomnosť a zároveň aby to malo odstrašujúci efekt pre tých, ktorí by chceli vyvolať chaos a šíriť paniku. Naša komunikačná sieť sa osvedčila a fungovala po celý čas. Na čo nikdy nezabudnem, je veľká služobná oddanosť niektorých kolegov, ktorí pracovali mimo svojho pracovného času a nikto sa nesťažoval, pretože všetci chápali, že ide o núdzovú situáciu,“ dodal.
Hoci množstvo ľudí zostalo na niekoľko hodín uväznených vo výťahoch, metre či v elektrických vlakoch, azda najväčšou skúškou nervov si prešli nešťastníci, ktorých v pondelok čakali medzinárodné cesty zo a do Španielska.
„Ja som napríklad uviazla v Maroku, pretože všetky trajekty boli celý deň pozastavené kvôli výpadku komunikácie zo Španielska. Nefungovala mi ani sieť, takže som nemala informácie. Keď som sa konečne dostala do Španielska, všade bola úplná tma, v prístave nešla elektrina a nemohla som si ani nabiť telefón,“ prezrádza nám v Granade bývajúca študentka Lilou, ktorá na pondelkovú noc len tak nezabudne.
„Z prístavu ma autobus odviezol do Málagy, odkiaľ som mala ísť vlakom. Stanica však bola zatvorená a úplne bez prúdu, takže som musela spať na ulici s iba s desiatimi percentami batérie. Keď som sa ráno vrátila do Granady, vyučovanie na univerzite bolo zrušené, pretože v budovách nič nefungovalo. Bolo to ako zo sna,“ dodáva, pričom nebola ani zďaleka jediná.
Poriadnu dávku smoly si vybral aj Slovák Filip, ktorý počas jarného semestra študoval v Madride a v Málage bol na dovolenke. V pondelok ho čakal návrat do metropoly Španielska, aby sa v utorok dostal domov na Slovensko. Komplikovaná cesta si samozrejme žiadala mnoho dopredu zakúpených vlakových lístkov i letenky, ktoré však prepadli.
„Plán bol ísť vlakom o 15:30 hod. z Málagy do Madridu, kde som si musel vyzdvihnúť veci. Potom ráno o siedmej ísť z Madridu do Valencie a odtiaľ o druhej letieť do Viedne. Keď som však tri hodiny po výpadku prišiel pred stanicu v Málage, bola zavretá a policajti mi povedali, že žiadne vlaky už dnes nepôjdu,“ hovorí Filip, ktorý musel svoje plány kompletne prekopať.
„Presunul som sa teda na autobusovú stanicu a pýtal som sa na autobusy. Jeden večer išiel do Valencie, ale nechytal som internet aby som si kúpil lístok, a tak som všetko musel riešiť cez brata, ku ktorému sa mi podarilo so slabým signálom zázrakom dovolať. Ten autobus bol však už plný, no a tak mi napokon musel kúpiť novú letenku na druhý deň, priamo z Malagy do Viedne,“ povzdychol si študent informatiky z Bratislavy.
Okrem mnohých nešťastí, ktoré pondelkový megavýpadok priniesol, bol však napísaný aj nejeden pekný príbeh. Vytvorených bolo množstvo zážitkov, ktoré dokáže vytvoriť iba absencia moderných technológií.
„Cez víkend mi ukradli telefón, takže som vedela ešte menej ako ostatní. Keď sa univerzita v pondelok zavrela, nestretla som nikoho známeho a nemohla nikoho kontaktovať, tak som išla domov. Tam som čakala v izbe pri otvorenom okne, či pre mňa nepríde priateľ, lebo vedel, že nemám telefón. A on naozaj prišiel! Poprosil skupinu ľudí pred mojím domom, aby spolu zakričali moje meno, aby som počula a zišla dole,“ smeje sa pri peknej spomienke študentka Olympia.
„Mimochodom, náhodou stretol niektorých našich kamarátov a dohodol sa s nimi, že sa stretneme u jednej dievčiny, ktorá má plynový sporák, aby sme si všetci mohli niečo uvariť a tak po mňa prišiel, aby sa uistil, že sa môžem najesť. Nakoniec sme našli celú skupinu a večer sme strávili u nej hraním kariet a počúvaním stiahnutej hudby. Úprimne, páčilo sa mi to, lebo všetci boli v rovnakej situácii ako ja – bez telefónu. Bolo super byť spolu a ,odpojení',“ dodáva.
Pondelkový zážitok si pochvaľovala aj ďalšia opýtaná študentka. Anna, ktorá pochádza z Mexika, doma podľa svojich slov zažíva podobnú situáciu často a tak bola pripravená.
„V mobile mám rádio, takže bolo jednoduché získať informácie o tom, čo sa deje. Dokonca to bola aj zábava, keďže sme sa rozprávali so susedmi, hrali sa s baterkami, pozerali na hviezdy a podobne. Čo ma však prekvapilo, bola panika, ktorá prepukla v supermarketoch. Bolo tam veľa ľudí, ktorí si brali zásoby vo veľkom,“ krúti hlavou nad Európanmi bez signálu.
Príbehov ako tie ich boli nepochybne stovky po celom Španielsku a je minimálne isté, že obyvatelia tejto krajiny na pondelkovú mini apokalypsu tak skoro nezabudnú.
Pozrite si pondelkové zábery zo Španielska.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
