Konkláve je prísne tajný proces voľby nového pápeža. Vatikánske a talianske úrady robia všetko pre to, aby z neho neunikli žiadne informácie.
Vatikán sa vo veľkom pripravuje na konkláve, z ktorého vzíde nástupca pápeža Františka. Kardináli sa stretávajú a rozprávajú na dennej báze a v stredu 7. mája sa zatvoria do Sixtínskej kaplnky.
Počas konkláve budú musieť dodržiavať prísne pravidlá a majú absolútny zákaz mať kontakt s vonkajším svetom. Obavy vytvára najmä situácia, pri ktorej by jeden z kardinálov vypustil do sveta informáciu o priebehu voľby.
Zatiaľ čo v minulosti sa tomuto snažili zabrániť najmä kontrolou jedla, aby sa prostredníctvom neho neposielali odkazy, dnes je väčším strašiakom technológia a elektronika.
Už v minulosti zaviedli vatikánske a talianske úrady nariadenia, ktoré boli namierené na obmedzenie elektroniky a signálu. Inštalovali elektronické rušičky a spoliehali sa na prísahy, ktoré kardináli zložili, píše Euronews.
Od posledného konkláve však ubehlo už 12 rokov a technológia veľmi pokročila. Talianske noviny Corriere della Sera informovali, že úrady zaviedli viaceré nové a prísnejšie opatrenia.
Ak sa vo vzdušnom priestore objaví akýkoľvek dron, zostrelia ho. Navyše budú používať aj pozemné technológie, ako sú počítačové rušiace systémy na rušenie frekvencií a telefonickej komunikácie. Tieto informácie však úrady nepotvrdili ani žiadne ďalšie neprezradili.
Hoci niektoré zo súčasných bezpečnostných príprav sú tajné, vieme, čo pápežské úrady zaviedli v roku 2013, keď bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža Františka.
Jedným z opatrení bolo, že robotníci položili na dlaždice v Sixtínskej kaplnke, kde sa koná voľba, „falošnú podlahu“ s elektronickými rušičkami, aby zablokovali akékoľvek signály vychádzajúce z kaplnky.
Vatikánski úradníci tiež prehľadali kaplnku a penzión, kde kardináli bývajú, pomocou skenerov proti odpočúvaniu, aby sa uistili, že tam nie sú nainštalované žiadne skryté mikrofóny.
Okolo Sixtínskej kaplnky bola nainštalovaná aj Faradayova klietka, ktorá blokuje akékoľvek elektrostatické alebo elektromagnetické žiarenie prichádzajúce zvonku.
V roku 1996 bývalý pápež Ján Pavol II. stanovil pravidlá, ktoré zakazovali elektronické organizéry, rádiá, noviny, televízory a rekordéry.
Pravidlá tiež vyžadujú, aby dočasná hlava cirkvi, vykonávala starostlivé a prísne kontroly s odborníkmi na technológiu. Spoločne sa majú uistiť, že na mieste nie je tajne nainštalované žiadne audiovizuálne zariadenie na nahrávanie či prenos.
Ďalšou stratégiou proti úniku informácií je niekoľko prísah, ktoré musia zúčastnené strany zložiť.
V jednej prísahe sa zamestnanci, úradníci a kardináli zaväzujú, že nebudú používať žiaden druh vysielača či prijímača ani fotografické zariadenie.
Následne skladajú aj prísahu mlčanlivosti, v ktorej sa zaväzujú zachovať prísne tajomstvo o všetkom, o čom sa bude diskutovať na zasadnutiach kardinálov a o všetkom, čo sa akokoľvek týka voľby rímskeho pápeža.
Kardináli nesmú ani len posielať listy či dávať písané odkazy svojim kolegom. Nemajú ani prístup k novinám či akýmkoľvek médiám, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutie.
Každý, kto poruší tieto prísahy, čelí okamžitej exkomunikácii zo strany Apoštolskej stolice.
V minulosti sa však už stalo, že sa tajomstvá dostali von. Kardináli porušili svoju prísahu, a to nielen raz.
Napríklad v roku 2005 nemecký kardinál zverejnil nemeckým médiám výber Josepha Ratzingera za pápeža skôr, než sa stihlo vysloviť obvyklé vyhlásenie „Habemus papam“ („Máme pápeža“). Cieľom bolo, aby o tom mohli informovať ako prví.
Sám pápež František porušil dlhoročné pravidlo mlčanlivosti. Vo svojej knihe, ktorá vyšla minulý rok, napísal, že v roku 2005 bol zneužitý pri neúspešnom pokuse zablokovať favorita pápeža Benedikta XVI.
Prípravy na konkláve finišujú. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
