Prieskumy ukazujú, že veľa pečiva končí v koši. Šesť z desiatich Francúzov priznáva, že často vyhadzuje až polovicu legendárnej bagety.
Voňavá, zvonka chrumkavá a vo vnútri jemná. Bageta je neodmysliteľnou súčasťou životného štýlu Francúzov od Azúrového pobrežia na juhu až po Normandiu na severe. A nič na tom nemení ani cena, ktorá začína byť poriadne vysoká.
Pravá bageta váži 250 gramov a meria od 60 do 70 centimetrov. Parížanom tradične vyčnieva z tašiek, čo nie je jediný problém.
„Prieskum ukázal, že 96 percent Francúzov jedáva pečivo, no zároveň šiesti z desiatich ho pravidelne aj vyhadzujú. Vychádza to na polovicu vyhodenej bagety mesačne, čiže v koši končí šesť bagiet ročne, čo je stále dosť,“ hovorí Meleyne Rabot, riaditeľka TooGoodToGo.
Francúzi o možnom skracovaní bagiet, ktoré považujú za svoj symbol, počúvajú neradi. Zároveň však priznávajú, že sa plytvania občas dopúšťajú.
Bagety predávané v pekárňach musia spĺňať prísne pravidlá. A to nielen čo sa týka dĺžky a hmotnosti, ale napríklad aj obsahu soli. Práve ten sa v uplynulých rokoch znižoval.
Debaty o skrátení bagiet sa síce vedú, no konkrétne plány na ich skrátenie zatiaľ nie sú. Závery expertov sú len v rovine odporúčaní a kým sa zavedú do praxe, ponúkajú tipy ako vyhadzovaniu predchádzať.
„Mohli by sme sa napríklad vrátiť k starému zvyku - pýtať si polovicu bagety,“ poznamenala Meleyne Rabot.
To sa stále dá v malých pekárňach najmä na vidieku. Pravda je však taká, že bagety sa skracovali aj v minulosti.
Pred rokom 1800 mali údajne až 180 centimetrov. Vo Francúzsku sa povráva, že ako prvý nariadil ich skrátenie Napoleon - vraj preto, aby sa pochodujúcim vojakom lepšie zmestili do vreciek. Historici o tom však pochybujú a považujú to za mýtus.
Za pravdepodobnejšiu považuj teóriu, že bagety pekári začali piecť kratšie jednoducho preto, aby s nimi mali menej práce.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
