Sauna a ľadový kúpeľ si získavajú svet. Starodávny fínsky zvyk skúmajú aj kardiológovia a neurológovia.
Rituál, ktorý začína v horúčave a končí v ľadovej vode, už dávno nie je len záležitosťou Škandinávcov. Fínska tradícia saunovania, často nasledovaná ochladením v zamrznutých jazerách alebo v riekach, sa šíri svetom, píše BBC.
A hoci niektorým môže pripadať ako extrémne dobrovoľné utrpenie, vedecké výskumy čoraz častejšie potvrdzujú jeho prekvapivé zdravotné prínosy.
Zažiť takýto kontrast - zo sauny, v ktorej je 85 stupňov Celzia, skočiť priamo do vody s teplotou okolo jedného stupňa Celzia - nie je pre každého. Pocit, že vám do pokožky zabodávajú stovky ihiel, sa však už po pár sekundách môže zmeniť na akési „ľadové objatie“.
To je súčasťou zážitku, ktorý si Fíni opakujú aj niekoľkokrát týždenne. V krajine s 5,5 milióna obyvateľov existuje približne 3,3 milióna sáun. Saunovanie tu nie je len relax, ale aj životný štýl.
Viaceré veľké štúdie z Fínska a Kanady preukázali, že pravidelné saunovanie je spojené so znížením rizika kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku a dokonca aj náhlej srdcovej smrti.
Kombinácia horúčavy a následného chladu pomáha cievam rozťahovať sa a sťahovať, čím sa zlepšuje ich pružnosť a znižuje zápal.
Studené kúpele zároveň podľa PubMed aktivujú hnedý tuk v tele, ktorý spaľuje energiu a prispieva k regulácii telesnej teploty a metabolizmu.
Taktiež podporujú činnosť imunitného systému a znižujú hladinu zlého cholesterolu. Podľa časopisu PLOS ONE môžu tiež prispievať k zníženiu stresu a k zlepšeniu spánku.
Dlhodobé pozorovacie štúdie ukazujú, že časté saunovanie môže mať aj výrazné kognitívne prínosy. Muži, ktorí saunovali štyri- až sedemkrát týždenne, mali až o 65 percent nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby v porovnaní s tými, ktorí navštevovali saunu iba raz týždenne.
Odborníci tiež zdôrazňujú psychologické prínosy.
„Pri saunovaní stúpajú hladiny endorfínov, dopamínu aj serotonínu - chemikálií zodpovedných za dobrú náladu a zvládanie stresu,“ vysvetľuje endokrinológ Ilpo Huhtaniemi z Imperial College London. Fínski športovci sa zasa spoliehajú na saunu ako na spôsob duševnej očisty, a neraz aj terapie pri ťažkých životných obdobiach.
Aj keď saunovanie a studené kúpele prinášajú výhody, nie sú vhodné pre všetkých. Náhla zmena teplôt môže u niektorých spôsobiť zdravotné komplikácie, vrátane arytmie, zvýšeného krvného tlaku alebo dokonca kolapsu.
Riziko sa zvyšuje podľa American Heart Association najmä u ľudí s nedostatočne diagnostikovanými srdcovými problémami alebo pri kombinácii s alkoholom. Lekári odporúčajú postupné otužovanie a vždy prítomnosť druhej osoby pri kúpaní sa v ľadovej vode.
„Telo si potrebuje na chlad zvyknúť. Adaptácia trvá približne dva týždne. Kto to preženie hneď na začiatku, riskuje omrzliny alebo podchladenie,“ varuje výskumník Antti Lindfors z Helsinskej univerzity, ktorý skúma skúsenosti zimných plavcov.
V konečnom dôsledku však sauna spojená s otužovaním poskytuje akýsi paradoxný komfort - cez extrémy k rovnováhe.
Čoraz viac ľudí na celom svete objavuje tieto staré škandinávske praktiky ako nástroj na fyzické ozdravenie aj mentálne „vypnutie“. Práve v kombinácii tepla, chladu a rituálu sa možno skrýva odpoveď na moderný stres.
„Dnes sme neustále v strehu. Sauna a chlad nám dávajú späť kontakt so sebou samými,“ povedala saunová terapeutka Laura Foonová.
Ako správne saunovať? To sa dozviete v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
