Analytici varujú pred osudom Gruzínska.
Odborníci z Centra pre geopolitiku finančnej spoločnosti JPMorgan Chase & Co. si myslia, že zastavenie bojov na Ukrajine je blízko. Podľa ich analýzy je dokonca pravdepodobné, že prímerie sa uzavrie ešte do konca tohto roka.
„Keďže Európe dochádzajú zbrane, Ukrajine bojovníci, USA trpezlivosť a transatlantická jednota sa oslabuje, prezident Zelenskyj bude pravdepodobne nútený prijať dohodu s Ruskom, ktorá zmrazí boje, no neprinesie komplexnú mierovú dohodu,“ uvádzajú experti v správe.
Zároveň pripomínajú, že aj ruské straty prekračujú hranicu udržateľnosti a že súčasným tempom by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi trvalo viac ako storočie, kým by dobyl celú Ukrajinu.
„Putin sa preto bude snažiť o dohodu výhodnú pre jeho konečný cieľ – ovládnutie Kyjeva. Rok 2025 mal byť vždy rokom rokovaní. Koniec hry je tu,“ tvrdia analytici.
Prímerie však automaticky neznamená trvalý mier. Jeho udržateľnosť bude závisieť od viacerých faktorov, napríklad od toho, aké silné bezpečnostné záruky Ukrajina získa a či budú Putinovi stačiť jej ústupky.
Experti ponúkajú štyri scenáre ďalšieho vývoja, pomenované podľa krajín, kde sa podobné situácie odohrali. Za najpravdepodobnejší považujú tzv. gruzínsky scenár, ktorý však pre Ukrajinu nie je priaznivý. Najlepšou možnosťou by bol scenár Južnej Kórey, zatiaľ čo najhorší predstavuje bieloruský scenár.
Pravdepodobnosť: 15 %
Aj keď Južná Kórea prišla o časť územia, vďaka ekonomickej spolupráci a bezpečnostným zárukám zo strany USA sa stala rozvinutou demokraciou. Podobný vývoj by mohol čakať aj Ukrajinu – hoci by nezískala späť stratené územia ani členstvo v NATO, dostala by silné bezpečnostné záruky, napríklad v podobe európskych vojsk na svojom území, s podporou USA.
Obnovu vojnou zničenej krajiny by mohli financovať zmrazené ruské aktíva vo výške 300 miliárd dolárov. Ukrajina by tak mohla smerovať k prosperite a demokracii.
Pravdepodobnosť: 20 %
Tento scenár by taktiež nebol pre Ukrajinu zlý, no jeho realizácia je podľa odborníkov menej pravdepodobná. Zahraničné jednotky by sa síce na ukrajinské územie nedostali, no pokračujúca ekonomická a vojenská pomoc by Ukrajine umožnila premeniť sa na „pevnosť“ so silnou modernou armádou. Hrozba opakovanej ruskej invázie by však zostávala vysoká. Kompromis by mohol vzniknúť výmenou za ekonomické výhody pre Rusko, ako napríklad zrušenie sankcií.
Pravdepodobnosť: 50 %
Tento vývoj považujú analytici za najpravdepodobnejší. Znamenal by postupný úpadok zahraničnej pomoci, čo by Ukrajinu oslabilo vojensky aj ekonomicky. Bez bezpečnostných záruk a podpory by sa krajina dostala do stavu nestability, ktorý by brzdil aj jej integráciu do NATO a EÚ. Takto oslabená Ukrajina by bola náchylnejšia na návrat do ruskej sféry vplyvu – podobne ako Gruzínsko, kde vládna strana spomalila proces eurointegrácie a zaviedla zákony o „zahraničných agentoch“ po vzore Kremľa.
Pravdepodobnosť: 15 %
Tento scenár je podľa odborníkov najhorší. Ukrajina by sa stala vazalským štátom – podobne ako Bielorusko. Takýto vývoj si želá samotný Putin a podľa niektorých analytikov sa tejto predstavy stále nevzdal. Jeho cieľom by bolo úplné podrobenie Kyjeva.
„V tomto scenári Rusko v podstate vyhrá vojnu, rozdelí Západ a nenávratne prevráti povojnový svetový poriadok,“ varujú analytici.
Technika akú naša armáda doteraz nepoužila. Na Lešti nacvičovali ako brániť Slovensko, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
