Pri streľbe v škole v rakúskom Grazi zahynulo najmenej 11 ľudí vrátane páchateľa, ktorý po čine zbraň obrátil proti sebe. Jedna zo študentiek nám popísala, ako tragická udalosť prebiehala.
Páchateľa našli mŕtveho na toaletách, mal spáchať samovraždu. Strelec sa podľa rakúskych médií považoval za terč šikany.
Náš štáb vyrazil na miesto. 17-ročná študentka 9. ročníka Zoe Schauer nám v rozhovore popísala, ako celá udalosť prebiehala.
Vy ste boli priamo pri tom. Čo sa udialo, ako si na to pamätáte?
Bolo to hrozné, nebezpečné. Sedeli sme v triede, bola to normálna hodina. Zrazu tam začali deti kričať, strieľalo sa. Mysleli sme si, že to bol nejaký projekt z našej školy, lebo také zvykneme robiť.
Učiteľka ani nechcela zatvoriť dvere, tak sme na ňu skríkli. Potom sme ich zavreli. Skúšal sa dostať dnu, ale nepodarilo sa mu to. Potom prišli policajti a začali tam búchať. My sme dvere zatarasili stolmi.
Keď sme vyšli, na zemi bola samá krv. Bolo to naozaj nebezpečné, nikomu to neprajem zažiť.
Čo sa dialo potom?
Potom sme všetci utekali do takej veľkej haly. Tam sme museli ostať, nepustili ma k rodičom, tak som zavolala mame. Čakali sme asi päť hodín. Odtiaľ sme sa autobusom presunuli do druhej haly, tam už po nás prišli rodičia.
Boli tam aj nejakí psychológovia, nejaký intervenčný tým?
Boli tam iba takí ľudia, s ktorými sme sa mohli porozprávať. Pomáhali, ak niekoho bolela hlava, porozprávali sa, ale inak toho veľa nenarobili.
Aký rýchly bol zásah polície? Koľko ste čakali v zamknutej triede?
Najprv sme si naozaj mysleli, že to je nejaký projekt. Všetci ale začali kričať, deti... bolo to hrozné. Stále bola počuť streľba.
Kamarátke prišlo zle a chceli volať policajtov. My sme si ale stále mysleli, že ide o nejaký projekt. Zrazu prišli policajti, rozbili nám dvere a zobrali nás von. Predtým ešte hovorili, že máme otvoriť, že sú to policajti, ale my sme sa báli, že to je ten strelec, tak sme neotvorili. Mohlo ich byť aj desať.
Podarilo sa vám túto udalosť natočiť?
Jedna kamarátka to natočila, ale všetko sme museli poslať policajtom. Nič nemôžeme vymazať, lebo o pár dní si môžu opäť prísť po nahrávky a možno budeme musieť aj odovzdať telefóny.
Je to náročná udalosť, ktorá sa dá iba ťažko spracovať. Čo budete robiť ďalej v škole, aký je postup?
Učiteľ nám napísal, že ak chceme, tak môžeme ísť zajtra do školy. Nie úplne do školy, ale do tej haly, kde sme boli. Tam sa ale pôjde, iba ak sa niekto bude chcieť rozprávať. Budú tam psychológovia.
Ja tam ale ísť nechcem, je mi z toho ťažko. Naozaj to nebolo pekné. Aj moji kamaráti zomreli, aj kamaráti mojich známych...
Chceli by ste čo najskôr začať žiť normálny život?
Neviem, naozaj neviem. Trochu musím rozmýšľať, čo s tým spravím. Prvýkrát sa mi niečo také stalo. Prvýkrát sa mi stalo, že to bolo naozaj. Najprv sme si robili srandu. Vieme, že v Grazi je to normálne, že niekedy sa tu strieľa, aj malí chlapci niekedy z niečoho strieľajú. Potom sme si ale všetci uvedomili, že to nie je sranda. Bolo to hrozné.
Bojíte sa o bezpečnosť na vašej škole? Aké by ste čakali teraz opatrenia?
Ja by som chcela, aby sme mali ochranku. Aspoň keby tam ráno bol jeden, ktorý by kontroloval, že naozaj chodíme na tú školu. A aby sa potom škola zatvorila.
A keď pôjdeme domov, tak nech všetci idú v rovnaký čas. Aby sa už nič také nestalo. Naozaj to nie je pekné, niečo také zažiť. Nikomu to neprajem.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
