Začína sa najdôležitejší samit NATO. Lídri sa vraj už dopredu dohodli na zvýšení obranných výdavkov na päť percent HDP. Otázne je, či americký prezident nepríde s ďalšími požiadavkami. Na samit smeruje aj náš štáb.
Slovensko na samite NATO zastupuje prezident Peter Pellegrini ako vrchný veliteľ ozbrojených síl s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) a s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (Smer-SD).
Na rokovania ide s pomerne nejaským mandátom. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) ho totiž nezaviazala žiadnym oficiálnym stanoviskom.
Kým lídri NATO hovoria o potrebe investícií do zbrojenia, premiér viackrát zopakoval, že Slovensku by svedčala neutralita. Pellegrini napriek tomu už viackrát vyhlásil, že on podporí spoločnú snahu NATO navýšiť výdavky na obranu na päť percent HPD s tým, že navýšenie by nemalo byť okamžité.
Už teraz Slovensko vynakladá na svoju obranu dve percentá HDP. Neznamená to, že od budúceho roka budeme musieť do obrany investovať o miliardy eur viac. Toto navyšovanie by malo byť postupné až do roku 2035.
Očakáva sa, s čím ešte príde americký prezident Donald Trump. Lídrov NATO vyzýval, aby tieto výdavky navýšili.
Slovensku sa spolu s ďalšími krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO) podarilo dohodnúť predĺženie termínu na dosiahnutie cieľa obranných výdavkov vo výške piatich percent HDP z pôvodných piatich na desať rokov, teda až do roku 2035, uviedol Pellegrini na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave pred odletom na samit.
Slovensko podľa jeho slov trvá na dosiahnutí konsenzu medzi všetkými členskými krajinami Aliancie.
„Ak všetci členovia budú v stredu za stolom súhlasiť so záverečnou deklaráciou, Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá jej prijatiu bude brániť,“ zdôraznil Pellegrini a uviedol, že postoj SR je jednotný. Spresnil, že pozíciu krajiny konzultoval aj s vládou.
SR podľa neho naďalej trvá na predĺženej lehote, v rámci ktorej by sa mohli ciele dosiahnuť, a krajina si vyhradzuje právo suverenity a vlastného rozhodnutia, či vôbec verejné financie dovolia alebo nedovolia Slovensku zvýšiť výdavky na obranu. „Ak áno, primárne bude SR preferovať výdavky do duálnych projektov ako zlepšenie infraštruktúry.“
„Slovensko nejde zajtra súhlasiť s masívnym zbrojením,“ zdôraznil Pellegrini.
Spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) informovali, že v navrhovaných záveroch nie je určené, v akých objemoch by sa mali výdavky zvyšovať ročne, čo dáva krajinám voľnosť pri určení tempa. Ide pritom podľa nich o ďalšiu zmenu, ktorú sa podarilo dohodnúť aj na apel SR.
Európski spojenci sa nemusia obávať o záväzky Spojených štátov voči Severoatlantickej aliancii (NATO), vyhlásil v utorok pred začiatkom samitu v holandskom Haagu generálny tajomník Aliancie Mark Rutte, informuje agentúra Reuters.
„Prezident USA (Donald Trump) a najvyššie americké vedenie sú úplne oddaní NATO,“ poznamenal Rutte. Podpora Washingtonu je spojená s očakávaním, že európske krajiny a Kanada vynaložia viac prostriedkov na obranu, doplnil Rutte.
Požiadavku vynakladať na obranu päť percent HDP Trump vyslovil ešte pred opätovným nástupom do funkcie v januári tohto roka. Mesiac predtým spojencom pohrozil, že USA z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.
V utorok sa v Haagu začne 34. samit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť obranné výdavky spolu až na päť percent HDP ročne.
Premiéru v úlohe generálneho tajomníka NATO bude mať bývalý dlhoročný holandský premiér Rutte. Na zasadnutí by sa mali zúčastniť premiéri a prezidenti všetkých 32 členských štátov vrátane prezidenta Donalda Trumpa.
Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
Pozrite si tlačovú besedu prezidenta Pellegriniho o plánovanom samite:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
