Členské krajiny NATO sa v stredu dohodli na tom, že do roku 2035 zvýšia svoje obranné výdavky na päť percent hrubého domáceho produktu. V záverečnom vyhlásení samitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany, informuje agentúra AFP.
Ako vyplýva zo záverečného vyhlásenia, suma rovnajúca sa najmenej 3,5 percenta ročného HDP každého štátu pôjde priamo na vojenské účely.
Ďalšie peniaze v hodnote 1,5 percenta HDP budú každý rok vyčlenené na „ochranu kritickej infraštruktúry, obranu našich sietí, zabezpečenie našej občianskej pripravenosti a odolnosti, rozvoj inovácií a posilnenie základne nášho obranného priemyslu“.
Pokrok v plnení týchto výdavkových cieľov bude vyhodnotený v roku 2029. Spojenci sa dohodli, že predložia každoročné plány na zabezpečenie tohto výdavkového cieľa.
Štáty Aliancie podľa vyhlásenia zdôraznili svoj záväzok k vzájomnej obrane.
„Opätovne potvrdzujeme náš trvalý záväzok ku kolektívnej obrane, ako je zakotvený v článku 5 Washingtonskej zmluvy - že útok na jedného je útokom na všetkých,“ uviedli lídri.
NATO zároveň označilo Rusko za „dlhodobú hrozbu“ pre kolektívnu bezpečnosť členských štátov a potvrdilo podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť „prispieva k našej bezpečnosti“.
Vo vyhlásení uviedli, že stoja „zjednotení voči intenzívnym bezpečnostných hrozbám a výzvam, najmä dlhodobej hrozbe, ktorú predstavuje Rusko pre euroatlantickú bezpečnosť“.
Agentúra Reuters podotkla, že členské štáty vo vyhlásení vynechali odkazy na možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, ktoré boli súčasťou vyhlásení z viacerých predchádzajúcich samitov NATO.
Prezident SR Peter Pellegrini v stredu po samite uviedol, že záverečné vyhlásenie, ktoré lídri členských štátov prijali na zasadnutí Severoatlantickej rady, korešponduje s pripomienkami predloženými Slovenskom počas vyjednávaní. V texte vyhlásenia podľa neho nie je nič prekvapivé a lídri ho schválili bez pripomienok.
Prezident SR zdôraznil, že do vyhlásenia boli zapracované návrhy, ktoré SR presadzovala s ďalšími členskými štátmi ako Taliansko a Británia.
Vyzdvihol, že termín na zvýšenie vojenských výdavkov na päť percent bol stanovený na rok 2035. Rutte predtým navrhoval časový horizont päť, prípadne sedem rokov.
Pellegrini tiež ocenil, že členské štáty nie sú viazané zvyšovať výdavky každoročne o konkrétnu sumu a bola im v tejto veci daná flexibilita.
Podotkol, že štáty si môžu vybrať, či chcú prioritne na úvod investovať do infraštruktúrnych projektov a posilnenia odolnosti krajiny alebo do zbrojných systémov.
Vo svojom príspevku na zasadnutí Severoatlantickej rady sa prezident dotkol najmä praktických záležitostí. „Potvrdil som, že si uvedomujeme, že Európa musí prevziať zodpovednejšiu a vyváženejšiu úlohu v rámci svojej obranyschopnosti a je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Aliancie, aby sme boli solidárni k svojim aliančným partnerom,“ ozrejmil.
Varoval tiež, že zvyšovanie zbrojných výdavkov môže viesť k zvýšeniu cien vojenského materiálu a vybavenia. “Musíme nájsť spôsob, aby sa nám nestalo, že v nasledujúcich rokoch budeme za veľa peňazí kupovať menej, ako sme schopní kupovať dnes,” uviedol.
Prezident navyše zdôraznil, že SR nebola proti tomu, aby sa na ňom zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Na samite v Haagu ho sprevádzali minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár.
Celé vyjadrenie prezidenta si môžete pozrieť v priloženej reportáži z TN live.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
