Úmrtnosť až 53 %. Vedci varujú pred hubami, ktoré medicína nezvláda. Nepomáha dezinfekcia ani izolácia.
Dlhé roky vedci verili, že plesne – teda istý druh húb – nemôžu ľuďom vážne ublížiť. Objavovali sa síce na pokožke či nechtoch (nepríjemná mykóza je pomerne častý jav), no panoval názor, že do vnútra nášho tela nepreniknú.
Dôvodom bola teória, že teplota ľudského tela je pre plesne príliš vysoká. Tieto organizmy totiž uprednostňujú chladnejšie prostredie.
Ukazuje sa však, že vyššia teplota už prekážkou nie je – potvrdzuje to aj rastúci počet smrteľných plesňových infekcií. Tento trend sa začal objavovať na prelome tisícročí. Celý problém zhoršuje aj fakt, že mnohé plesne sa stali do veľkej miery rezistentné voči známym antimykotikám.
Ako uvádza Die Welt, mimoriadne obávanou je Candida auris. Objavená bola len nedávno – v roku 2009 – v uchu ženy z Japonska. Odtiaľ pochádza aj latinský názov auris, teda ucho.
Odvtedy sa rozšírila do desiatok krajín, od Indie cez USA až po Antarktídu. Na konci roka 2023 bol jej výskyt potvrdený v 66 štátoch a nedávno sa objavila aj u našich susedov – Čechov. Skúsenosti s ňou majú aj Poliaci, Rakúšania či Nemci.
Obľubuje nemocničné prostredie, kde ohrozuje pacientov so zníženou imunitou a chronickými ochoreniami. Ak sa dostane do krvného obehu alebo vnútorných orgánov, môže spôsobiť smrť už v priebehu niekoľkých hodín. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa úmrtnosť pohybuje na úrovni 29 – 53 %.
V roku 2019 americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) klasifikovalo túto hubu ako „naliehavú hrozbu“. Zdravotnícke orgány musia hlásiť každý výskyt tohto organizmu. Výsledkom bol štvornásobný nárast prípadov – v roku 2022 ich bolo v USA hlásených 5 700. Niektoré kmene Candidy auris sú navyše rezistentné voči všetkým dostupným antimykotikám.
V Európe sa huba najviac šíri v južných krajinách – Grécku, Španielsku a Taliansku. Dokáže prežiť dokonca aj na dezinfikovaných nástrojoch. Takto sa infikoval aj muž, ktorý sa nakazil prostredníctvom laryngologického nástroja na stlačenie jazyka, použitého na inej pacientke. Následne strávil 90 dní v izolácii, no aj po tomto čase mu hubu v tele stále nachádzali.
Podľa WHO sa priemerná dĺžka hospitalizácie pohybuje od 48 do 53 dní u dospelých a 70 až 140 dní u detí.
Okrem Candidy auris WHO identifikovala aj ďalšie tri mimoriadne nebezpečné huby:
Najrozšírenejšou z nich je Aspergillus fumigatus. Nachádza sa bežne v prírode aj v domácnostiach – živí sa rozkladajúcimi potravinami. Môžeme ju vdychovať zo vzduchu či prachu, nachádza sa aj v pôde alebo vode.
U zdravého človeka ju imunitný systém zlikviduje v pľúcach. No u oslabených jedincov môže vyvolať zápal pľúc s vysokou horúčkou, pričom úmrtnosť dosahuje až 50 %.
Veľkým problémom je aj nedostatok možností včasného odhalenia infekcie – plesne totiž často napadnú organizmus, kým ich lekári vôbec stihnú diagnostikovať.
„Keď je pomocou tomografie možné odhaliť ložiská huby – dokonca aj v mozgu – býva už príliš neskoro,“ povedal pre Die Welt Juergen Loeffler z Univerzitnej nemocnice vo Würzburgu, ktorý sa plesniam venuje výskumne.
V súčasnosti prebieha vývoj nových účinných liečiv, ktoré by pôsobili aj na rezistentné druhy. Vedci však upozorňujú, že ide o stále málo prebádanú oblasť.
Rozšírenie týchto smrteľných húb má podľa odborníkov viacero príčin: od globálneho otepľovania, ktoré zlepšilo ich schopnosť prežiť pri vyšších teplotách, až po globalizáciu a voľný pohyb ľudí, ktorý uľahčuje ich prenos naprieč kontinentmi.
Améby z kúpaliska Vadaš stále analyzujú, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
