Britská MHRA s Genomics England skúma DNA pacientov, ktorým po injekciách Ozempic, Wegovy či Mounjaro prepukla akútna pankreatitída. Cieľom je nájsť rizikové gény a časom zaviesť krátky test, ktorý poradí, komu môžu chudnúce injekcie bezpečne pomôcť.
Injekcie semaglutidu a tirzepatidu, ktoré sľubujú rýchle chudnutie aj kontrolu cukrovky, zažívajú boom. Spolu s ním však pribúdajú hlásenia akútnej pankreatitídy, píše BBC a The Guardian.
Regulátor MHRA preto spustil Yellow Card Biobank. Pacienti hospitalizovaní so zápalom pankreasu po použití Ozempicu, Wegovy či Mounjara môžu nahlásiť svoj prípad, poskytnúť doplňujúce údaje a vzorku slín a pomôcť zistiť, či za ťažkými reakciami stojí genetická predispozícia.
Štúdia vznikla v partnerstve s Genomics England a má za cieľ vytipovať ľudí, ktorým tieto lieky hrozia najväčším nebezpečenstvom, aby sa predišlo zbytočným hospitalizáciám a odľahčil sa rozpočet NHS. Len na lôžkach stoja nežiaduce reakcie odhadom 2,2 miliardy libier ročne.
Pacienti nahlásili do systému takmer 400 prípadov akútneho zápalu pankreasu, pričom takmer polovica sa týkala tirzepatidu (Mounjaro) a viac než štvrtina prišla len od začiatku tohto roka.
Informačné letáky pritom uvádzajú pankreatitídu ako „neobvyklú“ reakciu s výskytom približne jeden zo sto užívateľov. Regulátor zároveň potvrdil, že niektoré z hlásení boli smrteľné, hoci priamu príčinnú súvislosť ešte treba overiť.
Hlavná bezpečnostná úradníčka MHRA Alison Cave upozornila, že takmer tretine liekových reakcií by sa dalo predchádzať, keby sa pred predpisom bežne robili genetické testy.
Práve k tomu sa chce agentúra priblížiť novou biobankou. Ak sa potvrdí súvislosť s konkrétnymi génmi, krátke vyšetrenie slín pred injekciou by mohlo zachrániť pacientov pred ostrou bolesťou brucha a opakovanými hospitalizáciami.
Farmaceutické firmy Novo Nordisk aj Eli Lilly tvrdia, že bezpečnosť pacientov je pre ne prvoradá a s MHRA úzko spolupracujú.
Zároveň pripomínajú, že lieky majú byť užívané len pod dohľadom lekára, najmä preto, že môžu vyvolať aj ďalšie ťažkosti ako nevoľnosť, zápchu, hnačku či v prípade tirzepatidu oslabiť účinnosť perorálnej antikoncepcie.
Hoci „chudnúce injekcie“ môžu pomôcť spomaliť epidémiu obezity, odborníci varujú, že nejde o zázračné riešenie.
Zúčastnenie sa na štúdii i dôsledná farmakovigilancia by mali priniesť presnejšie odporúčania, komu lieky na báze GLP-1 skutočne prospievajú a komu môžu ublížiť.
Ak sa biologické riziko potvrdí, personalizovaná medicína môže čoskoro rozhodnúť o tom, kto dostane injekciu na chudnutie bez obáv z bolestivého zápalu pankreasu.
Lieky na chudnutie navyše negatívne vplývajú aj na mozog. Viac sa dozviete v reportáži Telerána:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo