Život v niektorých krajinách vás vyjde až štvornásobne drahšie než v iných.
Ceny tovarov a služieb sa naprieč Európou výrazne líšia. Zatiaľ čo v niektorých krajinách zaplatíte za bežné výdavky takmer dvojnásobok priemeru EÚ, inde vás rovnaký nákup vyjde len za polovicu.
Podľa Euronews to ukazujú najnovšie údaje o cenových hladinách, ktoré porovnávajú, ako draho alebo lacno sa v jednotlivých krajinách žije.
Základom porovnania sú takzvané cenové indexy, ktoré pracujú s paritou kúpnej sily, teda s tým, koľko si za rovnakú sumu peňazí kúpite v rôznych krajinách.
Indexy sú vypočítané na základe rozsiahlych prieskumov cien viac ako 2000 druhov tovarov a služieb v 36 európskych krajinách.
Z aktuálnych údajov za rok 2024 vyplýva, že najdrahšou krajinou spomedzi 36 sledovaných je Švajčiarsko. Ceny tam dosahujú 184 percent priemeru EÚ.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Turecko s cenovou hladinou len na úrovni 47 percent európskeho priemeru. Rozdiel je taký výrazný, že život vo Švajčiarsku je takmer štyrikrát drahší, než v Turecku.
Z členských krajín EÚ je najdrahším štátom Luxembursko, kde sú ceny o 51 percent vyššie ako priemer únie.
Na opačnom konci sú Bulharsko a Rumunsko, ktoré dosahujú len 57 percent európskeho priemeru. Aj tu je rozdiel výrazný. Luxembursko je približne 2,7-krát drahšie než najlacnejšie členské štáty.
Nadpriemerné cenové hladiny má celkovo desať krajín EÚ. Patrí medzi ne napríklad Dánsko či Írsko. Zo štyroch najväčších ekonomík únie sú mierne nad priemerom Nemecko a Francúzsko, kým Taliansko a Španielsko sú pod ním.
Slovensko sa drží pod priemerom. Naše cenové hladiny pre skutočnú individuálnu spotrebu sú v hodnote 81 percent priemeru únie a konečné spotrebné výdavky domácností sú 85 percent.
Zemepisné rozloženie cien je pomerne konzistentné. Drahšie sú krajiny západnej a severnej Európy, lacnejšie ležia na strednej a východnej časti kontinentu.
Medzi najdrahšie patria okrem Švajčiarska aj Island, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Írsko a Luxembursko. Naopak, nižšie cenové hladiny nájdeme v Rumunsku, v Bulharsku, v Maďarsku, v Poľsku a v pobaltských krajinách.
Jedným z hlavných dôvodov cenových rozdielov je podľa odborníkov produktivita. Krajiny s vyššou produktivitou v exportných odvetviach (napríklad výroba alebo technológie) zaznamenávajú vyššie mzdy aj v sektoroch, kde produktivita rastie pomalšie (ako sú kaderníctva, reštaurácie či nehnuteľnosti).
V Luxembursku sú priemerné náklady práce na hodinu okolo 55 eur a v Dánsku 50 eur, zatiaľ čo v Bulharsku len 11 eur.
Ceny však nezávisia len od platov. Ovplyvňuje ich aj technologická vybavenosť, kvalita inštitúcií, infraštruktúra, daňové zaťaženie, mestská hustota či kurz domácej meny.
Pri hodnotení cenových rozdielov je dôležité mať na pamäti, že samotné cenové indexy nezohľadňujú výšku príjmov.
Porovnávajú výlučne ceny tovarov a služieb. To znamená, že niekto žijúci v drahšej krajine si môže vďaka vyšším príjmom dovoliť viac než niekto v lacnejšej krajine, a naopak.
Výrazné rozdiely sa prejavujú aj pri konkrétnych kategóriách. Napríklad alkohol a tabak sú v Írsku takmer trikrát drahšie ako v Bulharsku.
To, či sú krajiny drahé alebo lacné, ovplyvní aj dovolenky Slovákov. Ich ceny rastú:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
