Nová štúdia ukázala, že takzvané večné chemikálie môžu pri dlhodobom pôsobení poškodzovať mozgové bunky a zhoršovať pamäť. Vystavení sme im denne, často bez toho, aby sme o tom vedeli.
Vedci bijú na poplach. Bežne sa vyskytujúce chemikálie známe ako PFAS môžu pri dlhodobom pôsobení narušiť činnosť mozgu, poškodzovať neuróny a zhoršovať pamäť aj správanie. Nová štúdia ukázala, že riziká existujú už pri koncentráciách, ktoré sa bežne nachádzajú vo vode či v životnom prostredí.
Tieto „večné chemikálie“ sú syntetické zlúčeniny, ktoré sa používajú v stovkách produktov dennej spotreby – od nepremokavého oblečenia a panvíc s nepriľnavým povrchom, cez obaly na jedlo až po hasičské peny.
Ich hlavnou výhodou je odolnosť voči vode, mastnote a teplu. No práve táto vlastnosť z nich robí aj vážnu environmentálnu hrozbu – v prírode sa takmer nerozkladajú a hromadia sa v pôde, vode i v ľudskom tele.
Nový výskum publikovaný v časopise Journal of Hazardous Materials odhalil, že dlhodobá expozícia aj nízkym dávkam týchto chemikálií môže poškodiť mozgové funkcie.
Vedci zo Šanghaja testovali účinky PFAS na myšiach, ktorým sedem týždňov podávali zmes 17 rôznych PFAS v koncentráciách podobných tým, aké sa vyskytujú vo vode pri kontaminovaných lokalitách.
Výsledky boli znepokojivé. Štyri z testovaných látok – vrátane PFOS – sa nahromadili v mozgu vo vyšších koncentráciách než v krvi, čo dokazuje, že prenikli cez hematoencefalickú bariéru.
Vystavené zvieratá vykazovali zmeny v mozgových vlnách, zhoršené pamäťové funkcie a zvýšenú úzkosť. Myši sa správali menej aktívne, vyhýbali sa otvorenému priestoru a horšie rozpoznávali nové objekty.
Mikroskopické vyšetrenie ukázalo poškodenie hipokampu – oblasti mozgu zodpovednej za pamäť.
Vedci zároveň zaznamenali pokles hladiny kľúčových neurotransmiterov ako glutamát či tryptofán, ktoré sú nevyhnutné pre nervovú signalizáciu a reguláciu emócií. Zároveň sa zvýšili zápalové markery, čo naznačuje aktiváciu imunitnej odpovede v mozgu.
Analýzy génovej expresie ukázali aj narušenie viacerých nervových dráh vrátane systému oxytocínu, ktorý zohráva úlohu v emocionálnom správaní. Podľa autorov tieto zistenia naznačujú, že PFAS môžu ovplyvňovať činnosť mozgu viacerými spôsobmi – od hromadenia látok v mozgovom tkanive, cez chemické zmeny až po zápalové procesy.
Hoci ide o výskum na zvieratách, vedci upozorňujú, že podobné účinky nemožno vylúčiť ani u ľudí. Iná nedávna štúdia totiž naznačila, že vystavenie PFAS v skorom štádiu tehotenstva môže u detí zvýšiť riziko autistických čŕt. Tento vplyv sa ukázal najmä u chlapcov a detí s genetickou predispozíciou, uvádza web PsyPost.
Napriek rastúcemu počtu výskumov zostáva regulácia PFAS v USA pomalá a komplikovaná. Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) síce prijala nové limity pre niektoré PFAS vo vode, no ich uplatnenie sa pod novým vedením odkladá až do roku 2031. Zároveň boli znížené rozpočty na výskum a niektoré univerzitné granty boli zrušené.
Vedci preto varujú, že znižovanie ochrany verejnosti prichádza v čase, keď pribúdajú dôkazy o škodlivosti týchto látok. Výsledky aktuálnych štúdií potvrdzujú, že PFAS nie sú len environmentálny problém, ale predstavujú aj reálne riziko pre zdravie mozgu.
Pozrite si archívnu reportáž o nebezpečnej baktérii vo vode:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
