Bolo to najničivejšie ráno v dejinách ľudstva a zároveň zlomový bod, ktorý ukončil vojnu a spustil novú éru. Pred osemdesiatimi rokmi zhodili Spojené štáty americké atómové bomby – najprv na japonské mesto Hirošimu, o tri dni neskôr na Nagasaki.
V jedinej sekunde zahynuli desaťtisíce civilistov. Dodnes sa vedú spory, či zbrane hromadného ničenia urýchlili koniec vojny, alebo otvorili Pandorinu skrinku globálneho ohrozenia.
Prvá explózia jadrovej zbrane v dejinách ľudstva ešte nikoho nezabila. Bol to test, ktorý odštartoval jadrový vek. V púšti v Novom Mexiku ho pred osemdesiatimi rokmi vykonali v rámci tajného amerického projektu Manhattan.
„Výbuch Trinity zo 16. júla 1945 mal v sebe naozaj obrovský priemyselný potenciál. Kanada, Veľká Británia a Spojené štáty, to znamená tri naozaj veľmi silné štáty, spojili sily a spoločne dokázali vytvoriť tento proces,“ uviedol Martin Posch z Historického ústavu SAV.
Skonštruovaniu atómovej bomby predchádzal intenzívny jadrový výskum najmä v Nemecku. Pod to, že Nemcov napokon predbehla Amerika, sa paradoxne nepriamo podpísal aj pacifista Albert Einstein.
„Napísal napríklad list Franklinovi Delanovi Rooseveltovi spolu s kolegom Leóm Szilárdom, kde ho varovali pred tým, že tento technologický a vedecký pokrok môže znamenať, že nacistické Nemecko bude mať možnosť využitia zbraní s potenciálne veľmi ničivým dopadom,“ popísal Posch.
V lete 1945 vyskúšali Američania silu atómovej bomby na ostro. 6. augusta o ôsmej hodine a pätnástej minúte v Hirošime a o tri dni neskôr v Nagasaki. Pilot bombardéru, ktorý zhodil bombu na Hirošimu, opísal, čo nasledovalo.
„Tam, kde pod nami predtým bolo mesto, ktoré sa pokúsilo uniknúť, teraz nebolo nič – len to, čo by som svojimi slovami nazval čierna vriaca masa. A ten oblak nad tým sa len prehadzoval a valil. Bolo vidno, aká je v ňom energia,“ povedal pilot bombardéru, ktorý zhodil bombu na Hirošimu, Paul Tibbets.
V Hirošime bomba okamžite zabila 80-tisíc ľudí. Ďalšie desiatky tisícov zomreli na následky popálenín a ožiarenia.
„Je to jedna z najväčších tragédií 20. storočia,“ dodal Posch.
Použitie atómových zbraní tri mesiace po kapitulácii Nemecka na sfanatizované Japonsko, ktoré sa odmietalo vzdať, je dodnes diskutovanou témou.
„Historici, ktorí kritizujú použitie jadrových zbraní, argumentujú vstupom Sovietskeho zväzu do vojny s cisárskym Japonskom. Časť historikov argumentuje tým, že už prebiehali nejaké rozhovory ohľadom kapitulácie Japonska. Tu ale treba zdôrazniť, že vojenské operácie boli naplánované až do roku 1946,“ vysvetlil Posch.
„Myslím, že to rozhodovanie nebolo jednoduché. Jednou cestou bolo zhodenie bomby a zabitie obrovského množstva civilných obetí. Ak by sa však vo vojne pokračovalo dovtedajším tempom, tak niekoľko rokov mohlo Japonsko ešte odolávať a mohlo zomrieť mnohonásobne viac ľudí,“ doplnil bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Krátko na to Japonsko kapitulovalo a 2. septembra 1945 sa druhá svetová vojna definitívne skončila.
„Ja zastávam názor, že jadrové zbrane a ich zhodenie na Hirošimu a Nagasaki, napriek tomu, že ide o obrovskú ľudskú tragédiu, napomohlo k ukončeniu druhej svetovej vojny na ďalekom východe a v Pacifiku,“ poznamenal Posch.
Podľa neho sa na to treba pozerať v kontexte celého správania japonskej cisárskej armády, ktorého praktiky boli mimoriadne brutálne.
„Hirošima a Nagasaki predstavovali legitímne ciele. Čo sa týka napríklad továrni, tak napríklad v Hirošime bolo vojenské veliteľstvo. Bohužiaľ, trpelo aj civilné obyvateľstvo, čomu sa pri použití takýchto zbraní nedalo vyhnúť. Chvalabohu, odvtedy neboli v ostrom konflikte použité,“ dodal.
Morálnym dilemám sa neskôr nevyhli ani samotní vývojári ničivej zbrane, ktorí ju zostrojili v duchu vlastenectva. Na čele vedeckého tímu stál fyzik Robert Oppenheimer, ktorého odvtedy svet považuje za otca atómovej bomby.
„Teraz som sa stal smrťou, ničiteľom svetov. Predpokladám, že sme to všetci tak cítili,“ vyhlásil po zhodení bômb.
„Vojny sú peklo. Ľudia vo vojnách zomierajú. Je to smutné. Ale vo vojne niet morálky a ja som sa nikdy nesnažil vojnu s morálkou spájať,“ obhajoval Tibbets.
Podľa Bránika sa viacerí z nich stali poprednými predstaviteľmi svetových hnutí, ktoré smerovali k jadrovému odzbrojeniu.
To sa však nikdy nestalo. Efekt bol opačný. Prvé použitie atómovej bomby spustilo preteky v jadrovom zbrojení.
„Mocnosti, ktoré mali schopnosť tieto zbrane zaobstarať, si ich zaobstarali v takých množstvách, že v istom čase bolo možné zlikvidovať celú zemeguľu. Akousi výhodou je to, že si každý, kto spravoval nejaký jadrový arzenál, uvedomil, že jadrová vojna je v podstate definitívnou a bola by poslednou skutočnou vojnou na dlhé stáročia dopredu. Neskôr sa z tohto arzenálu stal prostriedok vzájomného zastrašovania,“ dodal Bránik.
Hirošima sa stala symbolom absolútnej deštrukcie, ale aj nádeje. O tom, čo sa môže stať, keď ľudstvo prekročí hranicu, z ktorej niet návratu, tam dnes vypovedajú pamätníky a múzeá. Slovenský cestovateľ a publicista Martin Navrátil ju navštívil a prezradil, ako sa na temnú históriu pozerajú Japonci.
„Dnes je Hirošima moderné mesto s vyše 1,1 milióna obyvateľov a centrum mesta tvorí múzeum, kde nájdete nielen maketu nukleárnej bomby, ale aj všetky informácie o konci vojny,“ uviedol.
Martin Navrátil bol v Japonsku viackrát, naposledy vlani. Mestá už navždy poznačené jadrovou katastrofou si nenechal ujsť už pri prvej návšteve.
„Tým, že som vyštudoval históriu, tak ma tieto veci veľmi zaujímajú. Hirošima a Nagasaki majú svoje múzeum, ktoré pripomína práve 6. a 9. august 1945,“ prezradil.
Popísal, že atómová bomba bola zhodená na mesto, kde bolo približne 100-tisíc obyvateľov. Celé ľahlo popolom a po ľuďoch nič nezostalo.
Teplota výbuchu spôsobila, že sa dokonca aj miestna rieka úplne vyparila. Jediná budova, ktorá dokázala prežiť výbuch atómovej bomby, je priemyselný palác. Zachoval sa, lebo ide o prvú železobetónovú stavbu od českého architekta. Dovtedy Japonci stavali všetko z dreva.
„Niekoľko dní neexistovali ulice. Nikto nevedel, čo sa stane, keď vybuchne atómová bomba. Nikto nevedel, čo je to radiácia. Nikto nevedel, ako sa proti nej brániť. Tie dôsledky mali oveľa väčší dopad ako samotné zhodenie atómovej bomby,“ povedal Navrátil.
Hirošima je však podľa jeho slov dnes už klasickým japonským mestom, kde nie je žiadna rádioaktivita. Napriek tomu sa mu niektorí ľudia vyhýbajú.
„Centrum mesta je plné rôznych pomníkov, ktoré odzrkadľujú a pripomínajú, čo sa stalo 6. augusta 1945. Jeden pomník je v tvare hinduistického chrámu a je v ňom uchovaný všetok popol ľudí, ktorých nedokázali identifikovať,“ popísal Navrátil.
Viac o tom, ako to v Hirošime vyzerá dnes, sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
