Od výbuchu atómovej bomby v Hirošime uplynulo osemdesiat rokov. Tri dni po útoku sa podobný scenár zopakoval aj v Nagasaki. Svet sa odvtedy už nikdy nezbavil tieňa jadrovej hrozby.
Politické vyhrážky, falošné poplachy, technické zlyhania – to všetko ukazuje, aký krehký je mier vo svete, ktorý disponuje zbraňami schopnými zničiť celú planétu. Na súčasné jadrové hrozby sme sa pozreli s bezpečnostným analytikom.
Od čias zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bol svet najbližšie k použitiu jadrovej zbrane už o 17 rokov neskôr počas kubánskej raketovej krízy. Sovietsky zväz vtedy umiestnil jadrové zbrane na Kube v bezprostrednej blízkosti USA. Existujú však aj menej známe incidenty.
„Hovoríme predovšetkým o viacerých zlyhaniach techniky, kde došlo k poruchám, chybnému vyhodnoteniu a podobne,“ uviedol bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
„Napríklad falošný poplach z roku 1983, keď mal sovietsky systém chybu. Sovietski dôstojníci našťastie nereagovali tým, že by hneď poslali informáciu o tom, že Spojené štáty vyslali raketu, ale prevážili chladné hlavy a zistili, že ide o chybu,“ dodal Martin Posch z Historického ústavu SAV.
To obracia pozornosť od cieleného použitia jadrových zbraní k neúmyselnému. Rizikom a časovanou bombou je podľa odborníka systémová zastaranosť jadrových arzenálov a ich údržba, ktorá je extrémne nákladná.
„Aj ekonomicky vyspelé štáty majú problém udržiavať ten arzenál v bezpečí a v poriadku. Tie systémy sú relatívne málo zraniteľné modernými hackerskými útokmi. Paradoxne tu máme extrémne ničivý zbraňový systém postavený na architektúre softvéru, ktorá má 50 či 60 rokov a náhradné diely sú nedostupné,“ vysvetlil Bránik.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní dnes uznáva päť jadrových mocností: Rusko, Spojené štáty, Čínu, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Prvé tri majú takzvanú jadrovú triádu, čiže schopnosť zaútočiť zo zeme, vzduchu aj z mora. Neskôr k nim pribudla India a jadrové zbrane vlastnia aj Pakistan, Severná Kórea a Izrael.
„Izrael nikdy ani nepoprel, ale ani nepotvrdil, že by takéto zbrane mal. Používajú stratégiu takzvanej neurčitosti, teda ponechávania potenciálneho protivníka v nejakej forme neistoty,“ dodal Bránik.
K získaniu jadrovej zbrane mal zrejme blízko aj Irán, ale júnový americký útok ich schopnosť vyrobiť ničivú zbraň pravdepodobne výrazne oddialil.
Podľa analytika tento útok mohol buď zničiť infraštruktúru na používanie a obohacovanie uránu, alebo ju aspoň urobil nedostupnou.
„Irán pripravoval a obohacoval urán už na 60 percent, čo je už veľmi blízko hranici vojenského použitia. A neexistuje žiadne iné civilné použitie, ktorým by sa dala takáto činnosť vysvetliť,“ poznamenal Bránik.
Od invázie na Ukrajinu skloňuje použitie jadrových zbraní aj Vladimir Putin, ak by vraj bola napadnutá územná celistvosť Ruska.
„V tejto chvíli neviem povedať, či je pre nás potrebné vykonávať jadrové skúšky,“ vyhlásil ruský prezident.
Analytik to považuje skôr za propagandistickú hru pre domáce publikum, než za reálnu hrozbu.
„Myslím si, že je nespochybniteľné, že dnešné Rusko, ktoré zdedilo jadrový arzenál Sovietskeho zväzu, nevie garantovať bezpečie štvrtiny či až tretiny svojho arzenálu a ani nevie, že v prípade, že by došlo k rozkazu na odpálenie, či by tie rakety vôbec fungovali,“ povedal. Dodal, že je možné, že rakety by po odpálení dopadli na územie Ruska.
Pravdou je, že žijeme v čase globálnej eskalácie napätia. NATO tlačí členské štáty k zvyšovaniu výdavkov na obranu a USA ani nie pred mesiacom opäť umiestnili jadrové zbrane v Británii.
Minulý piatok zase Trump vyslal dve jadrové ponorky do blízkosti Ruska po tom, čo ho rozhnevali vyhrážky ruského exprezidenta.
„Museli sme to urobiť, musíme len byť opatrní. Zaznela hrozba a my si nemyslíme, že bola vhodná. Robím to, aby som ochránil našich občanov,“ vyhlásil prezident Spojených štátov.
Bránik si myslí, že išlo v prvom rade o politický signál pre Rusko, aby sa zamyslelo nad zapojením jadrových zbraní do vojny.
„My vieme, že dnes je jadrový dáždnik nad západnou aj nad východnou Európou. Systémy sú nastavené tak, že pri zapojení Spojených štátov niet pochybnosti, že by tento konflikt Rusko prehralo. Ale, samozrejme, tie škody by boli absolútne nevratné,“ vysvetlil.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá dohliada najmä na mierové využitie jadrovej energie, nemá reálnu moc nad jadrovými štátmi. Držitelia jadrových zbraní si tak de facto určujú pravidlá sami a rozhodovanie o ich použití je v rukách konkrétnych politických lídrov.
Podľa analytika si veľké jadrové mocnosti uvedomujú, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať, a tak tieto zbrane používajú iba na účely odstrašenia. Nebezpečnejší sú malí hráči.
„Existuje taká populárna skratka, ktorá ale platí, že väčšou hrozbou pre svetovú bezpečnosť sú krajiny, ktoré ich získajú náhle a nečakane a majú nestabilné politické režimy. Čiže zjednodušene povedané, treba sa oveľa viac báť krajiny, ktorá má jednu jadrovú bombu ako tej, ktorá ich má 5000. U tej, ktorá má jednu, je vysoká pravdepodobnosť, že sa bude cítiť ohrozená a bude sa chcieť ochrániť aj za cenu použitia zbrane,“ doplnil Bránik.
Isté je, že to, čo sa pred 80 rokmi začalo, sa už nikdy neskončilo a jadrové zbrane sú tu s nami. Úplné jadrové odzbrojenie by sme si zrejme mnohí priali, ale bolo by nielen politicky, ale aj technicky mimoriadne náročné.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
