Civilisti ako zbraň. Expert opisuje, ako môže Kremeľ destabilizovať pobaltské krajiny - útokom zvnútra.
Začiatkom roku 2023 sa v hlavnom meste Litvy, Vilniuse, strhla potýčka medzi davom ľudí. Spúšťačom násilia bol zničený ruský tank z Ukrajiny a skupina ľudí, ktorá k nemu kládla kvety a zapaľovala sviečky.
To sa však nepáčilo okoloidúcim, ktorí sa slovne pustili do skupinky ľudí, údajne prichádzajúcich na bielom BMW s výstižnou poznávacou značkou Moy Mir („Môj svet“) – odkazom na ruský imperiálny slogan a ideológiu Russkiy mir („ruský svet“).
Hádka vyvrcholila fyzickou bitkou dvoch mužov. Hoci litovské úrady nikdy nepotvrdili, či išlo o príslušníka ruskej menšiny, hypotéza zostáva pravdepodobná.
Bitka pri ruskom tanku ukazuje, že táto menšina môže vyvolávať napätie v krajine a šíriť naratívy Kremľa – a to aj napriek snahám o integráciu a prístupu k slobodným médiám. A čo je horšie – Moskva ju môže použiť ako „trojského koňa“, varuje fínsky expert Timo Hellenberg.
Analytik, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom medzinárodného výskumného a analytického štúdia Hellenberg International, v komentári pre Kyiv Post pripomína, že ruská populácia je vysoká vo všetkých troch pobaltských krajinách.
V Estónsku tvoria Rusi približne 25 % populácie, podobne v Lotyšsku 25,8 %, a v Litve 5 %. Väzby na ruských občanov sú v skutočnosti dvakrát vyššie v prípade Estónska a Lotyšska, tvrdí Hellenberg. Až polovica občanov má partnera ruského pôvodu, hovorí rusky alebo sú členmi ruskej pravoslávnej cirkvi.
Pobaltské krajiny sa snažia týchto obyvateľov integrovať napríklad požiadavkou, že na získanie občianstva musia ovládať štátny jazyk. Z tohto dôvodu žije početná skupina ľudí bez občianstva, a tým stráca nárok na niektoré dávky i možnosť zapojiť sa do politického života, napríklad prostredníctvom volieb.
Lotyši zašli ešte ďalej – zrušili vzdelávanie v ruskom jazyku, čo vyvolalo ostré protesty nielen zo strany menšiny, ale aj ľudskoprávnych organizácií.
Rozpor medzi ruskou menšinou a pobaltskými štátmi ešte viac priživuje Kremeľ.
„Objavili sa správy o špionážnych a dezinformačných kampaniach namierených proti rusky hovoriacemu obyvateľstvu, ktorých cieľom je zneužiť sociálne rozdiely a podkopať dôveru v pobaltské vlády,“ pripomína expert.
Podľa neho Rusko na ovplyvňovanie mienky ruskej menšiny používa dezinformácie a hybridnú vojnu, pričom útočí hlavne v ruskojazyčnom prostredí Telegramu. Využíva pritom naratív o „obrancovi“, ktorý chráni rusky hovoriacich po celom svete – a tým si vytvára zámienku na vojenský zásah, ako tomu bolo na Ukrajine.
Rusky hovoriaci obyvatelia Pobaltia sú tiež častým cieľom ruských spravodajských služieb GRU či FSB, ktoré sa ich snažia naverbovať. Na spoluprácu si vyberajú politikov, úradníkov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí sa cítia marginalizovaní.
Práve títo „obyčajní občania“ môžu slúžiť Rusku na sabotáže, podpaľačstvo, vyhrážky, zastrašovanie či organizovanie zdanlivo bežných občianskych protestov, za ktorými sa môžu skrývať blokády dopravy a príležitosti na špionáž.
„Mobilizácia civilistov dáva Rusku možnosť vierohodne poprieť zodpovednosť za jeho činy a umožňuje mu zosilniť hrozbu bez otvoreného vojenského zapojenia. Napríklad blokády a narušenia kľúčových uzlov – ako sú elektrárne či logistické centrá – môžu ohroziť pripravenosť a vyvíjať politický tlak na vlády, najmä v krízových situáciách,“ vysvetľuje Hellenberg.
Podľa neho môže Rusko takýchto ľudí napokon využiť aj na ospravedlnenie ozbrojenej invázie – so zámienkou, že chráni ich práva.
„Nepriateľ je už tu; nie je čas na integráciu, ale na rýchlu reakciu a zvládanie následkov,“ varuje expert.
Budúci týždeň by sa malo uskutočniť stretnutie Donalda Trumpa a Vladimira Putina, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
