Dno Atlantického oceána je v porovnaní s tým v Pacifiku seizmicky oveľa menej aktívne, vedci však v štúdii naznačujú, že by sa to mohlo zmeniť a proces odlupovania plášťa by sa mohol rozšíriť aj do ďalších oblastí Atlantiku.
V roku 1755 Portugalsko postihlo jedno z najničivejších zemetrasení v histórii ľudstva, ktoré 1. novembra zasiahlo jeho hlavné mesto Lisabon. Metropolu so 150-tisíc obyvateľmi následne zachvátili požiare a ničivé cunami, čo si vyžiadalo podľa niektorých odhadov až 50-tisíc obetí a spôsobilo rozsiahle škody.
Katastrofa, ktorá je stále v historickej a kultúrnej pamäti Portugalčanov, mala významný dopad na vtedajšiu európsku spoločnosť, a inšpirovala vedecké štúdie seizmológie.
Až doteraz bolo záhadou, čo spôsobilo silné zemetrasenie s odhadovanou magnitúdou 8,7 , ktoré Lisabon zasiahlo na sviatok Všetkých svätých. Zasiahlo totiž oblasť veľmi ďaleko od akejkoľvek známej subdukčnej zóny – miesta, kde sa jedna tektonická doska podsúva pod druhú, čo vyvoláva podmienky pre sopečnú a seizmickú aktivitu.
Nedávno práve tieto pohyby viedli k silnému zemetraseniu a následnej cuunami na Kamčatke. Aj keď sa nikde v blízkosti Portugalska takáto subdukčná zóna nevyskytuje, podľa vedcov je dosť možné, že v ďalekej budúcnosti to už platiť nebude.
Naznačuje to štúdia, ktorá pred týždňom vyšla v odbornom časopise Nature Geoscience.
„Štúdia ukazuje, že rovnako ako sa odlupuje podrážka starej topánky, odlupuje sa aj plášť – horúca, hustá vrstva, ktorá tvorí väčšinu vnútra Zeme – pod pobrežím Portugalska,“ opísal proces odborný časopis Science, ktorý o výskume informoval.
O tom, že sa tento jav môže vyskytnúť aj v starej, pevnej oceánskej kôre, sme doteraz nevedeli. Proces mohol podľa autorov štúdie spôsobiť veľmi silné zemetrasenie aké postihlo Lisabon.
Dno Atlantického oceána je v porovnaní s tým v Pacifiku seizmicky oveľa menej aktívne, vedci však v štúdii naznačujú, že by sa to mohlo zmeniť a proces odlupovania plášťa by sa mohol rozšíriť aj do ďalších oblastí Atlantiku.
Výsledok by mohol pripomínať rozsiahly reťazec subdukčných zón v Tichom oceáne, ktoré tvoria „ohnivý prstenec“. Podkovovitá oblasť s dĺžkou 40-tisíc kilometrov každoročne vyvoláva približne 450-tisíc zemetrasení a nachádza sa v nej 75 percent sopiek našej planéty.
Aj keď sa táto procedúra v Atlantiku už začala, podľa vedcov by však vďaka pomalosti geologických procesov vytvorenie takejto zóny mohlo trvať milióny rokov.
V priloženom videu s môžete pozrieť príspevok o pondelkovom (1. 9.) zemetrasení v Afganistane, ktoré si vyžiadalo už vyše 1500 obetí.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
