Rastliny svietiace v tme už nie sú len rekvizita zo sci-fi. Vedci ich vedia rozžiariť bez zásahu do DNA a predstava živých nočných lámp znie zrazu bližšie než kedysi.
Tím z Juhočínskej poľnohospodárskej univerzity vstrekol do listov sukulentu Echeveria Mebina častice hlinitanu strončnatého. Ide o materiál známy z hračiek, ktorý cez deň pohltí svetlo a potom ho postupne uvoľňuje, píše CNN.
Vedci tak obišli obmedzenia génových úprav, ktoré zvyčajne prinesú len zelenkastú žiaru. Vďaka časticiam dosiahli farby od modrej cez zelenú až po červenú a dokonca aj bielu. Rastliny po krátkom „nabití“ na slnku svietili až dve hodiny.
Autorka štúdie Shuting Liu opísala cieľ jednoducho. Chceli živú lampu, ktorá si svetlo uloží a po tme ho vráti. Uviedla, že sa inšpirovali materiálmi s dosvitom a predchádzajúcimi pokusmi so svietiacimi rastlinami.
Doteraz prevládali prístupy, ktoré upravovali gény alebo používali iné nanočastice. Tento postup stavil na väčšie fosforové častice a na štruktúru dužinatých listov, kde sa svetlo šíri rovnomernejšie.
Časopis Nature opísal, že najlepšie sa osvedčili približne sedemmikrometrové fosforové častice. V listoch sa rozptýlili rovnomerne a žiarili výraznejšie než nanomateriály.
Tím musel vpichnúť materiál do každého listu a výsledný efekt pôsobil jasom ako nočná lampa.
V USA sa už predáva veľmi slabo žiariaca petúnia so zakódovanými hubovými génmi, no farebná paleta je tam obmedzená, kým fosfory umožnili celé spektrum vrátane bielej.
Výskumníci skúšali aj praktickú ukážku. Z päťdesiatich šiestich rastlín postavili zelenú stenu. Po nabití vyžarovala toľko svetla, že bolo možné prečítať text či rozoznať tvár zhruba na desať centimetrov.
Počas dvoch hodín žiara slabla, ale rastliny sa dali opakovane nabiť slnečným svetlom. Efekt pretrval aj 25 dní po ošetrení a staršie listy reagovali na UV stimul aj po zvädnutí.
Materiál môže v rastline časom degradovať a poškodiť tkanivo. Tím preto pripravil chemický povlak, ktorý má častice chrániť a tlmiť škodlivé účinky.
Autori zároveň priznali, že intenzita žiary je zatiaľ slabá na reálne osvetlenie a bezpečnostné hodnotenia pre rastliny aj živočíchy ešte bežia.
V tejto fáze má zmysel skôr dekoratívne využitie, malé orientačné svetlá a umelecké inštalácie.
Nie všetci sú však nadšení víziou „rastlinných pouličných lámp“. Niektorí odborníci upozornili, že množstvo energie, ktoré rastlina dokáže vyžiariť, je limitované a predstava osvetlenia ulíc je dnes skôr sen než plán.
Aj autori štúdie uznali, že na funkčné osvetlenie treba silnejší jas a dlhšie trvanie žiary. Ak sa to podarí a ak budú častice preukázateľne bezpečné, mohli by raz rozsvietiť záhrady či vnútorné átriá.
Viete, ako správne zazimovať vaše domáce rastliny? Pozrite si reportáž Telerána:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
