Rusko zhromažďuje za polárnym kruhom jadrovú flotilu. Z Arktídy sa stáva tretie bojisko

Rusko zhromažďuje za polárnym kruhom jadrovú flotilu. Z Arktídy sa stáva tretie bojisko
Základňa jadrových ponoriek ruského námorníctva v Gadžijeve v Murmanskej oblasti. Zdroj: Profimedia.sk

Tým, čo robí z Ruska jadrovú superveľmoc, sú jadrové hlavice sústredené na základniach a ponorkách v oblasti polostrova Kola. V prípade nukleárnej vojny z USA by práve z arktickej oblasti Rusko podniklo druhý úder.

Rusko sa snaží získať úplnú kontrolu nad arktickou oblasťou, ktorej význam sa v posledných rokoch zvyšuje. 

Nórsky minister obrany Tore Sandvik varoval, že Moskva sústreďuje v blízkosti polárneho kruhu čoraz väčšie množstvo jadrových zbraní a posilňuje tam svoju ponorkovú flotilu.

Podľa Sandvika sa ruský prezident Vladimir Putin snaží ovládnuť arktickú oblasť, aby mohol blokovať prístup spojencov NATO k dvom kľúčovým dopravným trasám, prostredníctvom ktorých by v prípade vojny zásobovali svoje sily, píše denník The Telegraph.

Okrem bezpečnostných dôvodov majú ruské aktivity za polárnym kruhom aj ekonomický rozmer. Topenie ľadovcov v tejto oblasti otvára nové námorné trasy, ktoré by mohli byť mimoriadne lukratívne, pretože skracujú vzdialenosť, ktorú musia lode prekonať medzi Európou a Áziou, na polovicu.

Čulý stavebný ruch na polostrove Kola

Oslo zaznamenalo stavebné práce na ruskom polostrove Kola, kde má Rusko svoju severnú flotilu a kde rozmiestnilo kľúčovú časť svojho jadrového arzenálu.

„Rusko silne posilňuje svoju pozíciu na polostrove Kola, kde sa nachádza jeden z najväčších arzenálov jadrových hlavíc na svete. Tie nie sú namierené len proti Nórsku, ale aj proti Spojenému kráľovstvu a cez pól aj proti Kanade a Spojeným štátom,“ uviedol Sandvik podľa.

Zatiaľ čo ruská Čiernomorská flotila je v dôsledku vojny s Ukrajinou zdecimovaná, Severné loďstvo, ktoré má hlavnú základňu v Murmansku, zažíva rozmach. 

„Majú novú fregatu a novú viacúčelovú ponorku, ktoré postavili za posledné dva roky. Ruské ponorky sú v súčasnosti najnebezpečnejšie,“ povedal Sandvik.

Ešte pred posledným posilnením mala Severná flotila najmenej 16 jadrových ponoriek vyzbrojených raketami Zircon, ktoré môžu letieť osemnásobnou rýchlosťou zvuku. 

Prečítajte si tiež:

Druhý úder by prišiel z Arktídy

Tým, čo robí z Ruska superveľmoc, sú práve jadrové hlavice sústredené na základniach a ponorkách v oblasti polostrova Kola. V prípade nukleárnej vojny z USA by práve z arktickej oblasti Rusko podniklo druhý úder.

Ten by prišiel až po tom, čo by obe superveľmoci vykonali svoje prvé veľké údery pomocou medzikontinentálnych balistických rakiet. Rakety s jadrovými hlavicami odpálenými z ponoriek by v rámci druhého úderu eliminovali akúkoľvek zvyškovú kapacitu, ktorá zostala po predchádzajúcom útoku. 

USA aj Rusko sa snažia zabezpečiť, aby druhá strana nebola schopná uskutočniť prvý úder tak, aby ju odzbrojil. Kľúčom je preto zachovať schopnosť uskutočniť druhý odvetný úder za akýchkoľvek okolností.

 „Všetky ruské doktríny a vojenské plány sa točia okolo tohto,“ poznamenal nórsky minister obrany.

„Sme očami a ušami NATO v tejto oblasti a vidíme, že testujú nové zbrane, ako sú hypersonické rakety, torpéda a jadrové hlavice s jadrovým pohonom,“ dodal Sandvik.

Prečítajte si tiež:

Tretie kľúčové bojisko

Zatiaľ čo Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine a vedie takzvanú hybridnú vojnu proti svojim západným spojencom, Nórsko a Veľká Británia sa obávajú, že arktická oblasť sa mení na tretie kľúčové bojisko, uviedol minister.

Nórsko spolu so Spojenými štátmi a Veľkou Britániou monitoruje oblasť „24 hodín denne, sedem dní v týždni“. „Je to najdôležitejšie sledovanie v NATO,“ poznamenal Sandvik.

Napätie medzi NATO a Ruskom v Arktíde v posledných týždňoch vzrástlo, čiastočne v dôsledku vojenských cvičení, vrátane testovacích odpalov torpéd a rakiet nemeckým námorníctvom.

Prečítajte si tiež:

Raketa pre druhý úder

Úspešným testom novej rakety sa v nedeľu pochválil aj ruský prezident Vladimir Putin. Rusko podľa neho otestovalo novú medzikontinentálnu raketu s plochou trajektóriou a jadrovým pohonom s názvom Burevestnik.

Raketa mala preletieť 14 000 kilometrov a zostala vo vzduchu približne 15 hodín. Ruský prezident Vladimir Putin po úspešnom teste vyhlásil, že ide o neporaziteľnú zbraň voči ktorej v súčasnosti neexistuje účinná obrana.

„Je to jedinečná zbraň, ktorú nikto iný na svete nemá,“ povedal Putin. Armáde nariadil, aby začala budovať infraštruktúru potrebnú na jej nasadenie.

Hlavnou prednosťou Burevestnika je, že má vďaka jadrovému pohonu takmer neobmedzený dolet a nepredvídateľnú trajektóriu letu.

V odborných kruhoch sa často hovorí, že by práve táto raketa bola v prípade nukleárnej vojny použitá ako zbraň druhého úderu.

Ruská ponorková flotila sa rozrastá, nové plavidlá pritom zvykne osobne predstaviť Vladimir Putin. Pozrite si archívne video:

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Armáda

Dôležité udalosti