Celá simulácia vychádza z úvodného kroku Ruska, ktoré z oblasti Kaliningradu vyšle bombardér s jadrovými hlavicami, aby zastavilo postup NATO.
Riziko nukleárnej vojny je najvyššie od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Tvrdí to bývalý minister energetiky USA a jadrový vedec Ernest Moniz. Najväčšia hrozba jadrového konfliktu, od udalostí, ktoré nasledovali po vylodení Američanov v Zátoke svíň, pritom podľa exministra nastala ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu.
Po tom, čo Vladimir Putin uviedol jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti, je riziko nukleárnej apokalypsy ešte vyššie. „Opäť pozdvihlo úlohu jadrových zbraní v mysliach bezpečnostných stratégov, takže, úprimne povedané, urobili sme niekoľko krokov späť," myslí si Moniz. Za pravdu mu dávajú aj svetoví lídri, hrozbu nukleárneho konfliktu spomínajú čoraz častejšie.
Tretia svetová vojna by bola jadrová a zničujúca, vyhlásil v stredu ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v interview, ktorého časti zverejnila televízia Al-Džazíra. Lavrov poukázal na údajný výrok amerického prezidenta Joe Bidena, že alternatívou k tvrdým sankciám, ktoré Washington uvalil na Moskvu, by bola tretia svetová vojna.
Objavila sa špekulácia, ktorá naznačuje možný katastrofický scenár vývoja. Moniz poznamenal, že Rusi by mohli podniknúť odstrašujúci útok s menšími takzvanými taktickými nukleárnymi zbraňami „s cieľom eskalovať konflikt na ceste k jeho deeskalácii“. To by však bola podľa Moniza fatálna chyba a použitie nukleárnych zbraní by s veľkou pravdepodobnosťou situáciu ešte zhoršilo.
Takýmto scenárom sa pred pár rokmi zaoberal aj tím amerických vedcov pod vedením profesora Alexandra Glasera z Princeton University v New Jersey, odborníka v oblasti leteckého inžinierstva aj medzinárodných vzťahov.
Vytvorili počítačovú simuláciu, ktorej cieľom je priblížiť, ako by prebiehala nukleárna vojna. Animácia na základe obrovského množstva dát zobrazuje konflikt medzi Ruskom a NATO, kedy by použitie taktickej jadrovej zbrane mohlo viesť k celosvetovému konfliktu.
Celá simulácia vychádza z úvodného kroku Ruska, ktoré z oblasti Kaliningradu vyšle bombardér s jadrovými hlavicami, aby zastavilo postup NATO.
Akonáhle je prekročená bezjadrová hranica, obidve strany využijú svoje arzenály. Rusko vyšle na ciele Severoatlantickej aliancie a jej jednotky 300 jadrových hlavíc, NATO odpovie 180 raketami.
Simulácia ďalej ukazuje, ako sa jadrový konflikt stupňuje. V ďalšej fáze sa terčmi stane 30 najľudnatejších miest na oboch stranách. O skazu sa postará celkovo 600 hlavíc s rôznou silou
Iba počas niekoľkých úvodných hodín takéhoto konfliktu by bezprostredne po výbuchoch zahynulo 34,1 milióna ľudí a 57,4 milióna ďalších by utrpelo zranenia.
Vedecká simulácia podľa jej autorov nevznikla na to, aby strašila ľudí, ale má primárne predstavovať jasné varovanie pred možným vývojom v budúcnosti. Dáta môžu byť užitočné aj pre vlády jednotlivých štátov sveta, ktoré si vďaka nim môžu vypracovať pohotovostné plány v prípade jadrovej katastrofy, aby nedošlo k nadmernej eskalácii situácie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo