Medzihviezdne objekty sú ako kozmické časové kapsuly. Objav 3I/ATLAS otvára dvere do úplne novej oblasti výskumu v astrofyzike.
Medzihviezdna kométa 3I/ATLAS upútala pozornosť astronómov po celom svete, pretože sa stala jedným z najtajomnejších objektov, ktoré boli doteraz objavené vo vesmíre.
Objav, oficiálne pomenovaný 3I/ATLAS (C/2025 N1), predstavuje iba tretí potvrdený medzihviezdny objekt, ktorý bol kedy pozorovaný.
Najskôr vedci nevedeli, o aký typ objektu ide a nedokázali presne určiť hmotnosť ani rozmery tohto objektu, ako sa však postupne približoval k Slnku, informácií na základe pozorovaní bolo čoraz viac. Možnosť, že ide o asteroid, mohli vylúčiť až keď objekt začal meniť farbu, čo je jav charakteristický pre kométy.
Medzihviezdna kométa má hmotnosť väčšiu ako 33 miliárd ton a priemer jej jadra môže byť väčší ako päť kilometrov. Je tak mimoriadne nadrozmerná s ohľadom na jediné dve ďalšie medzihviezdne telesá, ktoré astronómovia pozorovali v posledných rokoch - ʻOumuamua v roku 2017 a 2I/Borisov v roku 2019, uvádzajú autori štúdie zverejnenej v časopise The Astrophysical Journal Letters.
1. júla 2025 astronómovia používajúci prieskumný teleskop ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System) v Rio Hurtado v Čile detegovali slabý, rýchlo sa pohybujúci objekt, aký sme doteraz nevideli.
Centrum pre malé planétky (MPC) oznámilo veľkú globálnu kampaň, ktorá potrvá od 27. novembra 2025 do 27. januára 2026, s cieľom študovať kométu 3I/ATLAS, ktorá vstúpila do našej slnečnej sústavy. Iniciatíva, koordinovaná Medzinárodnou sieťou varovania pred asteroidmi (IAWN), predstavuje vôbec prvú organizovanú medzinárodnú snahu pozorovať medziplanetárneho návštevníka.
Medzihviezdne objekty sú ako kozmické časové kapsuly, ktoré prinášajú vzorky zo vzdialených exoplanetárnych systémov, ktoré by sme inak nikdy nemohli priamo navštíviť a študovať. Objav 3I/ATLAS otvára dvere do úplne novej oblasti výskumu v astrofyzike.
Doterajšie pozorovania priniesli mimoriadne zaujímavé výsledky. Vedci zistili, že v plynovom oblaku obklopujúcom medzihviezdnu kométu, nazývanom kóma, sa nachádzali žiariace niklové pary. Objekt sa pritom nachádzal v príliš veľkej vzdialenosti od Slnka na to, aby sa kovy normálne vyparovali. Toto neočakávané zistenie poskytuje nové poznatky o chémii materiálov z oblastí mimo našej slnečnej sústavy.
Pre observatórium v Čile a jeho Veľmi veľký ďalekohľad (VLT) predstavoval 3I/ATLAS mimoriadnu príležitosť sledovať chemické prebúdzanie tohto starovekého medzihviezdneho objektu v reálnom čase.
„Naše pozorovania pomocou spektrografov X-shooter a UVES na VLT odhalili trajektóriu, ktorá naznačuje, že sa objekt sformoval pred miliardami rokov, čo ho potenciálne robí výrazne starším, ako je naša vlastná slnečná sústava,“ píše na stránkach portál Space astrofyzik Rohan Rahatgaonkar, doktorand na Instituto de Astrofísica-Pontificia Universidad Católica de Chile.
Prvý dôkaz o nezvyčajnom chemickom zložení kométy zaznamenali 20. júla, keď bola kométa od Slnka vo vzdialenosti 3,88 astronomických jednotiek (AU) od Slnka, čo je takmer štvornásobok vzdialenosti Zeme od našej hviezdy.
Interstellar Comet 3I/ATLAS Ejects Material Toward the SunAstronomers have captured a striking composite image of the interstellar comet 3I/ATLAS, revealing a powerful jet of material streaming directly toward the Sun. This rare observation highlights the dynamic processes at… pic.twitter.com/sEmzQWnHWx
— Black Hole (@konstructivizm) October 29, 2025
Spektrografy zaznamenali spektrálne čiary zodpovedajúce atómovým niklovým parám v riedkej atmosfére. Ako sa kométa ďalej približovala, množstvo niklových pár vychádzajúcich z kométy sa výrazne zvyšovalo.
Tento jav bol o to zvláštnejší, že prístroje v plyne okolo objektu nezaznamenali zvýšenú prítomnosť atómov železa, ktoré sa z komét zvyčajne uvoľňujú spolu s niklom.
„Tento nezvyčajný chemický podpis naznačuje, že nikel sa potenciálne uvoľňuje procesmi, ktoré fungujú pri oveľa nižších teplotách, a nie priamou premenou pevného kovu priamo na plyn (proces nazývaný sublimácia), ktorý by normálne vyžadoval oveľa vyššie teploty,“ konštatuje Rahatgaonkar.
Dôkazy poukazujú na možnosť, že atómy niklu by mohli byť viazané v špeciálnych typoch molekúl, ktoré sa ľahko rozpadajú pri vystavení slnečnému žiareniu. Mohli by sem patriť molekuly, kde je nikel viazaný na oxid uhoľnatý alebo iné organické zlúčeniny, ktoré môžu uvoľňovať atómy niklu pri oveľa nižších teplotách, ako by bolo potrebné na priame odparenie kovu.
Tieto zistenia, popri pozorovaniach z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST), poskytujú doplnkové dôkazy pre pochopenie nezvyčajného chemického zloženia tejto kométy.
Pozorovania JWST odhalili, že oblak plynu obklopujúci kométu, nazývaný kóma, obsahuje oveľa viac oxidu uhličitého ako vody, čo je pomer, ktorý je nezvyčajný v porovnaní s väčšinou komét slnečnej sústavy.
JWST tiež detegoval častice vodného ľadu a plynný oxid uhoľnatý v kóme kométy, čo naznačuje komplexnú zmes zamrznutých materiálov, ktoré sa otepľujú a vytvárajú aktivitu, ktorú pozorujeme.
Takéto pozorovania naznačujú, že nikel môže byť viazaný v molekulách, ktoré sa rozpadajú pod slnečným žiarením a uvoľňujú kovy aj plyny v chemických reakciách.
Detailné mechanizmy, ktoré stoja za týmito reakciami sú teraz predmetom analýz. Zatiaľ čo 3I/ATLAS pokračuje vo svojej ceste smerom k perihéliu (najbližšiemu priblíženiu k Slnku) 29. októbra, vedci zhromažďujú cenné údaje o chemickom zložení návštevníka z iného hviezdneho systému.
Tieto pozorovania nám pomáhajú pochopiť, či sú stavebné kamene planetárnych systémov podobné v celej galaxii, alebo či sa výrazne líšia medzi rôznymi hviezdnymi prostrediami.
3I/ATLAS je jednou z troch komét, ktoré sme v posledných mesiacoch mohli pozorovať. Viac sa dozviete z reportáže v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
