Odpoveď na otázku väčšiny rodičov.
Neustály kašeľ a nádcha. Akonáhle deti prídu do škôlky či školy, zdá sa, že sú choré v jednom kuse. Ako potvrdil výskum časopisu Pediatrics, sú tou najnáchylnejšou skupinou na ochorenia a zároveň najväčší prenášači.
Otázkou však je, prečo je to tak a čo môžeme robiť, aby sme prenosu týchto ochorení aj na iných členov rodiny čo najefektívnejšie zabránili? Odpovedať na to sa snaží americká štúdia, ktorá sledovala viac ako 800 študentov a zamestnancov verejného školstva. Má ísť o jednu z najpodrobnejších analýz cirkulácie respiračných ochorení v školách, informuje CNN.
Počas výskumu si účastníci mali každý týždeň odoberať výtery z nosa a vypĺňať krátke dotazníky súvisiace s príznakmi ochorení, ako sú kašeľ, bolesť hrdla, horúčka či upchatý nos.
Cieľom bolo sledovať nielen prítomnosť vírusov, ale aj frekvenciu ich objavovania sa.
Výsledky ukázali, že viac ako 85 percent účastníkov malo počas asi sedemmesačnej štúdie zistený aspoň jeden vírus a viac ako 80 percent prekonalo nejakú formu chrípky či iného vírusu v natoľko závažnej forme, že museli ostať doma.
Najvyššiu mieru nákazy infekciami a ochoreniami mali deti v predškolskom veku a na základnom stupni, starší boli chorí menej.
Deti boli na respiračné ochorenia aj testované a ukázalo sa, že mnohé mali pozitívne testy na vírus aj napriek tomu, že navonok vyzerali byť zdravé a cítili sa dobre. Práve preto sa zo škôl stávajú rezervoáre ochorení plné prenášačov, ktorí o tom vôbec nemusia vedieť.
Ukázalo sa tiež, že vírusy kolovali po školách celoročne pomerne rovnako, nielen počas istých „chrípkových období“.
Lekárka Leana Wen, ktorá sa na výskume podieľala, vysvetlila, že malé deti sú na respiračné ochorenia náchylnejšie preto, lebo ich imunitný systém je stále vo vývoji a množstvo vírusov ešte nepozná a nevie sa proti nim brániť. Neskúsenosť ich imunitného systému tak výrazne zvyšuje riziko ich ochorenia.
Zároveň majú návyky, ktoré ešte podporujú nakazenie sa rôznymi vírusmi. Napríklad seba aj svojich kamarátov chytajú za tvár, požičiavajú si hračky a pomôcky, mnohé si pri kašli nedávajú na ústa ruku a ak si ju dajú, potom si ju často neumyjú.
Mladšie deti v škôlke či na prvom stupni sú kontaktnejšie a neudržiavajú taký odstup od iných ako staršie deti a dospelí.
Deti môžu podľa Wen pokojne prekonať približne osem prechladnutí ročne, čo stojí rodičov absencie v práci a rozhodenie rodinnej rutiny.
Odporúča preto snažiť sa minimalizovať riziko ochorenia niekoľkými pravidlami. Prvým z nich je zlepšenie hygienických návykov, a teda vedenie detí k zvyku, aby si dôkladne a pravidelne umývali ruky. Nezabudnite na mydlo a umývanie nech trvá aspoň 20 sekúnd.
Umývať by si ich mali pred jedlom, po kašľaní, kýchaní či použití toalety, ale aj po dotyku kľučiek či spoločných hračiek. Keďže zakaždým bežať k umývadlu je dosť nepraktické, zvoliť sa dá aj dezinfekcia.
Deti je tiež dobré naučiť, aby si pri kýchaní a kašľaní zakrývali ústa lakťom alebo vreckovkou. Taktiež aby sa čo najmenej dotýkali rukami očí, nosa a úst.
V domácnosti je dobré pravidelne dezinfikovať povrchy a hračky, rovnako je možné na to upozorniť napríklad aj v škôlke.
Je dobré, aby mali stále svoju fľašu na pitie a nezdieľali ju s inými deťmi a rovnako sa s nimi menej bozkávali a chytali.
A dôležité je – ak sa u dieťaťa objaví ochorenie, treba ho nechať doma, aby sa vírus nešíril.
Pomôcť môžu tiež respirátory a pravidelné vetranie miestností.
Jednou z možností je podľa lekárky zvážiť dostupné očkovanie proti ochoreniam.
Jeseň testuje našu imunitu. Očkovanie proti chrípke je v plnom prúde:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
