Bolesti krížov, krčnej chrbtice či chrbta celkovo. Väčšina z nás si už nejaký ten problém s bolesťou chrbta zažila. A v súčasnej dobe nimi trpia aj mladí. Fyzioterapeutky porozprávali o tom, ktoré pohyby nášmu chrbtu škodia najviac a ako čo najefektívnejšie predchádzať problémom.
Za najväčších škodcov našej chrbtici je vo všeobecnosti považované sedenie. Podľa fyzioterapeutiek však ide tak trochu o zjednodušený pohľad.
„Samotné sedenie ako poloha nie je pre chrbticu škodlivé. Problém vzniká vtedy, keď sedíme príliš dlho, bez pohybu a bez zmeny polohy,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Lucia Sláviková.
Aj keď je dlhodobé sedenie veľkým problémom dnešnej doby, nejde o jediného škodcu našej chrbtici. A ani o toho najväčšieho.
Podľa fyzioterapeutky Kristíny Jančovej z kliniky Medirex našej chrbtici škodia mnohé pohyby práve preto, že na ne nie sme pripravení. Hovorí o takzvanej pohybovej chudobe.
„Pohybu máme vo všeobecnosti málo. A keď sa už hýbeme, často ide o jednostranné nadmerné zaťažovanie svalov,“ špecifikovala problém odborníčka.
Medzi najhoršie bežné pohybové aktivity pre náš chrbát patria dlhé pozeranie do mobilu, zlá poloha pri spánku, dlhé státie bez pohybu či predklonené polohy pri domácich prácach, alebo aj nesprávne dvíhanie ťažkých bremien.
Pri dlhom pozeraní do mobilu vzniká problém takzvanej predsunutej hlavy.
Sláviková špecifikovala, že „váha hlavy pri sklonení výrazne zaťažuje svaly šije a hornej časti chrbta“.
„Pri každodenných činnostiach dávame prednosť určitým opakujúcim sa pohybom a činnostiam,“ hovorí Jenčová.
Telo tak stráca schopnosť vykonávania pohybov, ktoré pravidelne nepoužívame, a tie môžu byť kompenzované v inej časti tela, čo vedie po určitej dobe k preťaženiu.
Spomínaná pohybová chudoba je úzko prepojená s domácimi prácami. Či už ide o upratovanie, varenie, vysávanie alebo prácu v záhrade.
Problémom je predklonená poloha pri týchto činnostiach, ktorá môže viesť k preťaženiu a bolestiam.
Podľa Slávikovej je dvíhanie bremien jednou z najčastejších príčin bolesti krížov. Problémom však nie je to, že sa skloníme. „Ale to, či máme na daný pohyb vybudovanú silu a odolnosť,“ zdôraznila odborníčka.
Predklon totiž zvyšuje tlak na platničky a v prípade, že sa pri ňom následne zdvíha aj záťaž, chrbticu to môže zaťažovať viac ako často spomínané sedenie.
V súvislosti s pohybom fyzioterapeutky pomenovali aj najviac rizikové povolania.
Do rizikovej skupiny okrem sedavých povolaní patria zdravotníci, najmä zdravotné sestry a ošetrovatelia. „Denne manipulujú s pacientmi a pracujú v neprirodzených polohách pod časovým tlakom,“ špecifikovala Sláviková.
Problémy s chrbticou ohrozujú aj manuálne pracujúcich, stavbárov, skladníkov či remeselníkov a záhradníkov. Rovnako tak pracovníkov montážnych liniek. Trávia veľkú časť dňa v predklone, pri rotáciách a zdvíhaní nákladov.
Skupinu profesionálnych vodičov ohrozuje špecifický druh problému s chrbticou. „Vodiči sú dlhodobo v statickej polohe a vystavení vibráciám. Bolesť krížov je u nich mimoriadne častá,“ uviedla Sláviková.
Osobité problémy majú aj ľudia pracujúci prevažnú časť dňa v stoji, ako kaderníci, chirurgovia či zubári. Dlhé státie a občasný predklon môžu spôsobiť oslabenie svalov zodpovedných za držanie tela. Spôsobovať to môže bolesti dolnej časti chrbta a tiež stuhnutosť.
V neposednom rade sú bolesťami ohrozené aj kancelárske profesie, ktorých dlhodobé sedenie a práca za počítačom spôsobujú najčastejšie bolesti krčnej chrbtice, tiež medzi lopatkami a v oblasti drieku.
Fyzioterapeutky upozorňujú, že pri sedení a pri fyzickej práci zaťažujeme chrbát rôzne. A v oboch prípadoch chrbtové svalstvo treba posilňovať. Neplatí teda mýtus, že ak má človek manuálnu prácu, nepotrebuje sa už pohybu venovať.
„Zjednodušene povedané, sedavá práca chrbticu oslabuje potichu a pomaly, fyzická práca ju môže poškodiť rýchlo a nárazovo. Obe formy majú svoje riziká, no výskyt bolestí chrbta je vo všeobecnosti vyšší u ľudí, ktorí sú vystavení dlhodobej fyzickej námahe bez adekvátnej regenerácie,“ uviedla Sláviková.
Ak sa u vás už problémy s chrbtom vyskytli, fyzioterapeutky špecifikovali, kedy si človek vie pomôcť sám a kedy je nutné vyhľadať odborníka alebo lekára.
Bežné preťaženie chrbtice sa prejavuje miernou až strednou bolesťou, ktorá však po odpočinku, strečingu alebo pohybe ustupuje.
Lucia Sláviková opísala varovné signály, pri ktorých už treba spozornieť:
Platí, že ak sa bolesť zhoršuje a neustupuje ani po niekoľkých dňoch a objavujú sa ďalšie príznaky, je vždy lepšie navštíviť lekára alebo fyzioterapeuta skôr, než sa problém prehĺbi.
„A rovnako platí, že ak bolesť trvá niekoľko týždňov bez zlepšenia, aj bez výrazných varovných príznakov, určite si zaslúži odborné posúdenie. Pri chrbtici sa oplatí konať preventívne, nie reaktívne,“ zdôraznila odborníčka.
Neviete ako na cvičenie? Doprajte si päťminútovku pre zdravý chrbát:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
