Minimálne investície, nedostatok zdravotníkov, dlhé čakacie lehoty alebo pomalé schvaľovanie nových liekov. V dlhom zozname problémov slovenského zdravotníctva by sme mohli pokračovať. Ako sme sa však umiestnili v konkurencii ostatných štátov Európy?
Opäť patríme k najhorším v Európe. Index pripravenosti zdravotných systémov hovorí, že čím zelenšie, tým má krajina kvalitnejšie zdravotníctvo. Najlepšie pripravený zdravotný systém majú na severe. Najhoršie je na tom stred a východ Európy.
Toto sú krajiny, ktoré podľa dát získali najviac bodov: Švédsko, Holandsko, Dánsko či Nórsko vedú rebríček.
U nás? Slovensko získalo len necelých 47 bodov, pričom priemer EÚ je takmer 60. To nás radí na štvrté miesto od konca. Predbehli nás Rakúšania, Česi aj Maďari. A na krk nám už dýcha aj Poľsko.
Neboja sa inovácií. Výdavky berú ako investíciu a zameriavajú sa na skorú diagnostiku. To sú spoločné znaky krajín, ktoré v rebríčku pripravenosti zdravotnej starostlivosti bodovali najviac. U nás je to iný príbeh.
„My plus-mínus zaostávame takmer vo všetkých indikátoroch. Nie je tam nejaký taký, v ktorom by sme nejakým spôsobom pozitívnejšie vyčnievali,“ hovorí zdravotnícky analytik Martin Smatana.
Treba tiež povedať, že aj Slovensko sa zlepšuje. Posun je ale veľmi pozvoľný. „Zlepšujeme sa pomalšie ako ostatné bývalé socialistické krajiny,“ pripomienkuje zdravotnícky analytik INEKO Dušan Zachar.
„Optimista by mohol povedať, že sme krajina so štvrtým najväčším potenciálom sa zlepšiť. Ale bohužiaľ, jasne to indikuje, že tá starostlivosť u nás nie je postačujúca. Napríklad, budúci rok nás podľa nás predbehne Poľsko, ktoré ktoré sa zlepší rýchlejšie ako my,“ dodáva Smatana.
Slovensko je aj pod priemerom Európy aj nielen výdavkoch, ktoré krajiny zaplatia za svojho obyvateľa, ale aj pod priemerom bývalého východného bloku. Podľa odborníkov je problém aj v efektivite.
„Máme viac peňazí, máme viac zdravotníkov v systéme, ale menej operujeme, menej liečime pacientov,“ konštatuje Zachar.
Riešime to, čo horí. Na Slovensku viazne prevencia. Tá je pritom zväčša lacnejšia ako riešenie už existujúcich komplikácií.
„Sme krajina zo štvrtým najnižšími výdavkami na prevenciu na osobu. Keby sme to prepočítali, koľko to robí na jedného Slováka na deň, tak je to plus mínus cena jedného rožka,“ zakončil Smatana.
Rozhodnutia dnes, výsledky v budúcnosti. Odborníci upozorňujú, že potenciálne zlepšenie sa prejaví odhadom o 3-10 rokov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
